Za osem rokov šéfovania ECB ju bývalý prezident Mario Draghi bezpečne previedol krízou dôvery v celistvosť eurozóny aj bankrotom Grécka. Teraz však banke vo Frankfurte nad Mohanom poriadne zavaril.
V deň, keď sa rozhodla po prvýkrát od roku 2011 zvýšiť úrokové sadzby o nečakaných 50 bázických bodov, totiž Draghi odstúpil z postu talianskeho premiéra a výnosy vládnych dlhopisov ihneď poskočili na mesačné maximá.
Napokon sa Rada guvernérov ECB rozhodla spraviť správnu vec namiesto vágneho politikárčenia. V čase rekordnej inflácie ju časť verejnosti oprávnene upodozrievala z ťarbavosti a zdupľovaním očakávaného štvrťpercentného rastu úrokových sadzie...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.