Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom v Istanbule. FOTO: REUTERS

Vydierač z Ankary: Čo ženie Erdogana k nátlakovej taktike?

Turecko sa ukázalo ako judášsky obchodný partner a dohodu nedodržalo. Armádu biednych utečencov využilo na vydieranie EÚ. Teraz sa história opakuje.
Turecko sa chcelo spolupodieľať na rekonštrukcii Afganistanu a s jeho tichou podporou vyhral Azerbajdžan vojnu o Náhorný Karabach s Arménskom, ktoré bolo v pevnom mocenskom objatí Ruska, no hospodársky Turecko chradne.
Ankara sa tlakom na Úniu a NATO snaží posilniť svoje postavenie v severnej Afrike a vo východnom Stredomorí. Taktiku nátlakového boja má v krvi, čím si chráni svoje hospodárske záujmy.

Keď sa v roku 2016 do Európy valila vlna utečencov zo Sýrie a z Iraku, kde zúrilo besnenie Islamského štátu, Turecko uzavrelo s Európskou úniou dohodu, na základe ktorej dostalo miliardy eur výmenou za to, že zabráni vlne utečencov a žiadateľov o azyl v prechode do Európy.