Prečo pred bombami, raketami a stratami utekáme do bunkra

Keď sa stane niečo nečakané, niečo, čo sa prieči pokojnej ľudskej povahe, v mysli človeka nastane zatmenie racionality. Vo svojej knihe o behaviorálnej ekonómii a o pomalom a rýchlom myslení to opísal nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Daniel Kahneman.

Ľuďom bez úspor ide o život, novú vládu čaká bolestný proces

Ľudský mozog reaguje aj na čisto symbolické hrozby. Slová obsahujúce emóciu priťahujú pozornosť, no negatívne slová ako vojna a zločin pritiahnu pozornosť rýchlejšie ako pozitívne slová typu mier a láska.

A to aj za predpokladu, že nepredstavujú reálnu hrozbu. Deje sa tak preto, lebo mozog človeka a ostatných živých tvorov obsahuje mechanizmus, ktorého úlohou je dávať prioritu zlým správam. Je to obranný mechanizmus na zachovanie statusu quo.

Preto keď vypukne vojna kdekoľvek na svete, finančné trhy to vždy rozhádže. Samozrejme, že miera potenciálnych škôd zvýrazňuje amplitúdu výkyvu od normálu.

Jedna taká ťahajúca sa vojna, ktorá trvá takmer už šesťsto dní, je na Ukrajine. No keď sa v sobotu ráno strhlo peklo v Izraeli, pohár trpezlivosti investorov pretiekol. Napriek tomu, že finančné trhy sú s výnimkou kryptomien cez víkend zavreté, nastal v pondelok masívny útek do bezpečia.

Ropa prudko padla. Ako sa to prejaví na slovenských čerpacích staniciach?

Ceny ropy stúpli o štyri percentá, hoci to len deň pred víkendom vyzeralo, že pre rastúce zásoby a obavy z recesie skôr padnú. Svetové akciové trhy boli ako na hojdačke. Lakmusovým papierikom rizikovej averzie je zlato, a to tiež mierne stúplo.

V prostredí rizika a neistoty je snaha utiecť do bezpečia bunkra v skutočnosti prirodzeným zrkadlom toho, že ľudia sa oveľa viac obávajú strát, ako si cenia zisky, aj keby by ich nadobúdali celý život. Strach je prosto silnejšia emócia ako radosť.