Dvadsať rokov v Únii: Natíska sa otázka, či vôbec chceme patriť do vyspelej Európy

„Daj človeku rybu a nakŕmiš ho na jeden deň. Nauč ho chytať ryby a nakŕmiš ho na celý život.“ Toto staré čínske príslovie platilo pred tisíckami rokov a do bodky pasuje aj na dnešné pomery v Európe.

Keď Slovensko spolu s ďalšími siedmimi krajinami postkomunistického bloku, Maltou a Cyprom pred 20 rokmi vstupovalo do Európskej únie, mnohí sa tešili na okamžité výhody, ktoré nám z toho budú plynúť. Už zakrátko sme však pochopili, že také jednoduché to nebude.

Obchvat Žiliny či 160-ka do Košíc. Toto sú najdrahšie projekty, ktoré nám pomohol zaplatiť Brusel

Kým Británia, Švédsko a Írsko otvorili našim občanom prakticky okamžite svoj pracovný trh, Rakúšania a Nemci využili v tejto veci sedemročné prechodné obdobie.

A až postupom času začali Slováci využívať aj ďalšie benefity členstva v európskej rodine – plnú a neobmedzenú príslušnosť k jednotnému trhu, koncom roka 2007 vstup do schengenského priestoru a napokon od začiatku roka 2009 aj spoločnú menu euro, ktorá nám značne uľahčila podnikanie i cestovanie do iných krajín Európy.

Z príjemcu platcom

Samozrejme, dôležitým aspektom rozvoja Slovenska sú eurofondy, ktoré výrazne prispeli k modernizácii našej infraštruktúry. Ak však na ne aplikujeme podobenstvo z úvodu tohto komentára, stále ide o „rybu, ktorá nás zasýti na jeden deň“.

A to bez ohľadu na to, či nám Únia v dôsledku reformy trestného práva a ďalších vládnych krokov nateraz zastaví bruselský peňazovod alebo nie. Skôr či neskôr sa totiž aj my v dôsledku rôznych okolností vnútri Únie – brexitu, očakávaného vstupu chudobnejších krajín, ktoré budú potrebovať peniaze...