„Daj človeku rybu a nakŕmiš ho na jeden deň. Nauč ho chytať ryby a nakŕmiš ho na celý život.“ Toto staré čínske príslovie platilo pred tisíckami rokov a do bodky pasuje aj na dnešné pomery v Európe.
Keď Slovensko spolu s ďalšími siedmimi krajinami postkomunistického bloku, Maltou a Cyprom pred 20 rokmi vstupovalo do Európskej únie, mnohí sa tešili na okamžité výhody, ktoré nám z toho budú plynúť. Už zakrátko sme však pochopili, že také jednoduché to nebude.
Kým Británia, Švédsko a Írsko otvorili našim občanom prakticky okamžite svoj pracovný trh, Rakúšania a Nemci využili v tejto veci sedemročné prechodné obdobie.
A až postupom času začali Slováci využívať aj ďalšie benefity členstva v európskej rodine – plnú a neobmedzenú príslušnosť k jednotnému trhu, koncom roka 2007 vstup do schengenského priestoru a napokon od začiatku roka 2009 aj spoločnú menu euro, ktorá nám značne uľahčila podnikanie i cestovanie do iných krajín Európy.
Z príjemcu platcom
Samozrejme, dôležitým aspektom rozvoja Slovenska sú eurofondy, ktoré výrazne prispeli k modernizácii našej infraštruktúry. Ak však na ne aplikujeme podobenstvo z úvodu tohto komentára, stále ide o „rybu, ktorá nás zasýti na jeden deň“.
A to bez ohľadu na to, či nám Únia v dôsledku reformy trestného práva a ďalších vládnych krokov nateraz zastaví bruselský peňazovod alebo nie. Skôr či neskôr sa totiž aj my v dôsledku rôznych okolností vnútri Únie – brexitu, očakávaného vstupu chudobnejších krajín, ktoré budú potrebovať peniaze...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.