Prezident Bundesbanky Joachim Nagel varoval, že vyššie clá a tarify môžu vykoľajiť nemeckú ekonomiku. Nagel odhaduje škody na percento výkonu ekonomiky, a to by Nemcov po roku stagnácie bolelo.
Protekcionistický obrat staronového amerického prezidenta je pre Európu a svet dýkou do chrbta. Eurozóna sa na čele s Nemeckom potáca na trojhrane recesie, stagnácie a mdlého rastu a proexportný stimul potrebuje ako soľ.
Namiesto toho jej Trump zvýšením ciel nasype soľ do rany a Nemecku spôsobí najväčší obchodný šok od prijatia Smoot-Hawleyho zákona, ktorý prehĺbil veľkú hospodársku krízu v 30. rokoch minulého storočia.
Pahrebu pesimizmu rozdúchal aj guvernér francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau, ktorý tvrdí, že „výsledok amerických volieb zvyšuje riziká pre globálnu ekonomiku“.
Fínsky náprotivok Olli Rehn len konštatoval, že účinok vyšších ciel bude strednodobý až dlhodobý. Nemecká ekonomika ako motor eurozóny v roku 2024 hospodársky klesne druhý rok za sebou, keďže krajina zameraná na vývoz trpí slabým globálnym dopytom, nedostatkom výroby a dôsledkami energetickej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine. Kŕč umocnil pád nemeckej vlády.
Nenásytná šelma inflácie zatiaľ tichučko drieme zahnaná do nory hospodárskou stagnáciou, nízkymi cenami energií a zovretím menovopolitických opaskov zo strany ECB.
No pomerne rýchlo rastúce ceny v sektore služieb podkurujúce pod inflačným kotlom sú nič v porovnaní s pätinovým zvýšením Trumpových ciel. Nemci už teraz šípia, že sa tým rozpúta inflačné peklo hospodárskej recesie.