Heavymetal nie je len hudobný žáner, je to náboženstvo. Prívrženci tvrdej muziky sú ako bratia, hoci sa nepoznajú. Na koncertoch roztočia pod pódiom doslova peklo. Na pódiu dunia bubny a kvíliace gitary s bustrom na plné gule bičujú publikum divokými údermi metalového kladiva v pentatonickej stupnici.
Tí najudatnejší fanúšikovia sa v moshpite točia v kruhu a ramenami do seba narážajú. Keď však niektorý z nich spadne, ostatní mu hneď pomôžu na nohy. Cieľom nie je druhých ničiť, ale poriadne si to užiť. Bratstvo metalu je milosrdné ku všetkým jeho členom, ktorí teraz, keď Ozzy Osbourne odchádza do metalového pekla, ronia kovové slzy.
A Ozzy Osbourne to o fanúšikoch vedel. Miloval to, lebo heavymetal bolo jeho dieťa. Bol to on a jeho kamaráti a spoluhráči z Black Sabbath, s ktorými tento tvrdý hudobný žáner rozvinul do dokonalosti. Hoci sa to vzhľadom na jeho excesmi poznamenaný život nezdá, Ozzy bol naozaj pracovitý muzikant. Od roku 1970 nahral s Black Sabbath za osem rokov deväť albumov a keď to s ním už ani jeho najbližší kamaráti z Black Sabbath nemohli vydržať, musel sa vydať na sólovú dráhu.
Nielen metalové pecky ako Paranoid či Iron Man s Black Sabbath, ale aj Ozzyho sólové diela sú legendami metalu. Jeho sólový album No More Tears – Už žiadne slzy – patrí k tomu najlepšiemu, čo v histórii hudby kedy vzniklo. Ozzy sa tým postavil do frontovej línie géniov hudby, ako sú Bach, Beethoven, Mozart či Vivaldi, aj keď sú z inej doby a úplne iného žánra.
Ani v sólo kariére nelenil a vydal ďalších trinásť albumov. No to už boli časy jeho vrcholnej slávy poznamenané divokým vyčíňaním na koncertoch, pred nimi aj po nich a nekonečným alkoholovým a drogovým opojením.
Keď večer na koncerte v americkom Des Moines v januári 1982 odhryzol na pódiu netopierovi hlavu, nebolo to prvýkrát. V ten deň vypil pred koncertom štyri fľaše koňaku a cítil sa akurát fajn. Na to, že mu potom mesiace museli podávať injekcie proti besnote, len kývol rukou. Už v máji 1981 počas stretnutia so zástupcami spoločnosti Columbia totiž odhryzol hlavu živej holubici.
Sláva bola pre Ozzyho požehnaním a prekliatím zároveň. Priniesla mu milióny dolárov a za tie si mohol dovoliť všetky pôžitky sveta, aj ten najkvalitnejší kokaín. Inak by sa sotva dožil 76 rokov. Posledná dekáda jeho kariéry však naplno ukázala, že roky hodovania a bohémskeho života si vybrali svoju daň.
Ako priaznivec metalovej hudby som si, samozrejme, nenechal Ozzyho vystúpenie ujsť. Keď som ho videl na koncerte na letisku Letňany v Prahe v lete 2018, už sa ledva na pódiu hýbal. V jeho prejave bolo napriek tomu čosi elektrizujúce. Pobláznil dav vari 60-tisíc fanúšikov, aj keď všetci počuli, že už nedokáže spievať. Hudobne ten koncert zachránil jeho virtuózny gitarista Zakk Wylde, no ľudia prišli na Ozzyho. Aj ja som vtedy prišiel na Ozzyho. A to mu predkapelu robili hviezdni Hollywood Vampires s Johnnym Deppom, Alice Cooperom a Joeom Perrym.
Posledný koncert Ozzyho Osbourna, ktorý bol zároveň posledným koncertom heavymetalovej kapely Black Sabbath, sa konal 5. júla 2025 vo Villa Parku v anglickom Birminghame. Koncert bol vypredaný za 16 minút a bol oslavou jeho dlhej a úspešnej kariéry. Všetci vystupujúci odohrali poctu Ozzymu zadarmo a výťažok putoval miestnym nemocniciam na liečbu detí. Ozzy chápal, že kontinuita života sa smrťou nekončí. Bol si vedomý, že jeho čas sa naplnil. Keď mu na pódiu vo Villa Parku hrali najväčšie metalové kapely všetkých čias, sedel na čiernom, netopiermi okrídlenom tróne a užíval si to.
Za života Ozzymu prischla prezývka Princ temnôt, no on bol vskutku kráľom.
Kráľ heavymetalu je mŕtvy, nech žije kráľ!