Cez Hormuzský prieliv sa prepravuje pätina svetovej ponuky ropy z ôsmich krajín Perzského zálivu. To predstavuje zhruba 20 až 21 miliónov barelov ropy denne.
Približne 90 percent exportu ropy z Kataru, Kuvajtu a Saudskej Arábie sa prepravuje tankermi práve cez túto 33 kilometrov širokú úžinu medzi Iránom na jednej strane a Ománom a Spojenými arabskými emirátmi na strane druhej.
Blokáda Hormuzského prielivu bude mať výrazný vplyv na najväčšie rozvíjajúce sa ekonomiky sveta.
Najviac zasiahnutou krajinou bude India, pretože dováža až 85 percent ropy, ktorú potrebuje, a 55 percent z toho pochádza práve z krajín Blízkeho východu – z Iraku, Saudskej Arábie, Kuvajtu a Spojených arabských emirátov.
V článku sa ešte dočítate:
Prečo je Ázia najzraniteľnejšia voči blokáde Hormuzského prielivu a ktoré ekonomiky by zasiahla najtvrdšie.
Ako veľmi sú producenti Perzského zálivu odkázaní na jedinú úžinu a prečo alternatívne ropovody nedokážu pokryť ich export.
Čo by uzavretie Hormuzu znamenalo pre ceny ropy, infláciu a rast v Európe aj vo zvyšku sveta.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
