Francúzska investičná a korporátna banka Natixis sa pustila do zaujímavého cvičenia. Poukazuje na to, že americký prezident často hovorí o úpadku USA a potrebe nápravy. Banka sa pýta, kde by sa tento úpadok dal skutočne detegovať (hovoríme o ekonomickej oblasti). Výsledky sú zaujímavé, ale treba k nim dodať pár podstatných poznámok.
Zoznam Natixis má päť hlavných bodov, na prvom mieste stojí „neschopnosť transformovať inovácie do vyššej produktivity“. Dodám, že ide o tému, o ktorej sa hovorí dosť intenzívne, vrátane toho, či je toto tvrdenie vôbec pravdivé. Je možné, že nové technológie reálne prínosy majú, a to dokonca vo veľkom meradle, ale je ťažké ich reflektovať v dátach – v produkte a v produktivite. Príkladom môžu byť také videá na YouTube. Určite podskupinou toho problému je dosah automatizácie a robotizácie na výrobné procesy. Tu podľa mňa určité sklamanie namieste je, pretože zatiaľ sa ich vplyv na produktivitu nijako masívne neprejavuje.
Druhou slabosťou USA má byť podľa Natixis závislosť od zahraničných veriteľov – teda vysoké vonkajšie dlhy. To podľa banky zvyšuje zraniteľnosť štátov, pretože sú závislé od financií z krajín, ako sú Rusko, Čína či Japonsko. To je relevantná úvaha, ale tu je potrebné dodať: vo svete je pravdepodobne celkový prebytok (zamýšľaných) úspor, a teda chronický nedostatok dopytu. To, že si Američania požičiavajú od zvyšku sveta, potom neznamená nič iné, než že zvyšku sveta poskytujú svoj dopyt (nie nadarmo sa im hovorí spotrebiteľ poslednej inštancie).
Takže by sme mohli tvrdiť, že zvyšok sveta je v tomto zmysle závislý od USA – Američania mu fakticky poskytujú pracovné miesta. Na dosiahnutie rovnováhy (ukončenie vzájomnej závislosti) by tak museli Američania začať viac sporiť, ale ostatní paralelne sporiť menej.
Po tretie, Natixis tvrdí, že slabosťou má byť „rastúca neschopnosť amerických výrobných kapacít uspokojiť domáci dopyt po priemyselných produktoch“. Po štvrté, slabosťou Američanov je klesajúca sofistikovanosť domácich pracovných miest. A po piate, USA poškodzuje nízka úroveň pracovných zručností. A ja dodávam malý detail.
Na celkovom pohľade je rovnako dôležité, koľko hlbších slabostí postihuje iné časti globálnej ekonomiky. Keď si teda tak čítame o tom, čím trpí americká ekonomika, nemali by sme zabúdať na to, že: eurozóna je nefunkčná menová únia a náprava postupuje slimačím tempom. Čína je autoritárskym systémom, čo jej v ekonomickom rozvoji mohlo zatiaľ aj trochu pomáhať, ale ďalej sa už tento systém s ďalším ekonomickým rozvojom podľa mňa veľmi rýmovať nebude.
Japonská ekonomika zase do značnej miery funguje na recyklácii úspor súkromného sektora do vládneho dlhu a výdavkov, čo tiež nemožno považovať za silnú stránku.