Svet, ako ho poznáme dnes, je produktom hodnôt, názorov a konania predchádzajúcich generácií. Tie utvárali jeho politické inštitúcie, ekonomiku, sociálne vzťahy, skrátka, spôsob jeho fungovania. Tento svet končí. Na scénu totiž prichádzajú ďalšie generácie, ktorých názory sa v zásadných veciach začínajú podstatne odlišovať od predchádzajúcich generácií. Ukázal to najnovší globálny prieskum spoločnosti Deloitte, ktorý uskutočnila na vzorke vyše 16-tisíc mladých ľudí z celého sveta. Konkrétne 13 412 mileniálov v 42 krajinách, ktorí sa narodili medzi rokmi 1983 a 1994. A 3 009 príslušníkov takzvanej generácie Z v 10 krajinách, ktorí sa narodili v rokoch 1995 až 2002. Bohužiaľ, Slovensko medzi nimi nebolo. Napriek tomu je aj pre nás zaujímavé nazrieť do zistení tohto prieskumu. Zmeny v pohľade na svet v hodnotovom rebríčku a následne v spotrebiteľskom správaní totiž vytvoria dramaticky iné podmienky na podnikanie a na fungovanie trhov.
Pre mileniálov aj príslušníkov generácie Z je spoločná silná nedôvera voči tradičným sociálnym inštitúciám, voči vláde, ale aj voči súkromnému sektoru či médiám. Za tradičné znaky dospelosti boli vždy považované rozhodnutia o založení rodiny, zabezpečení bývania a rozhodnutie mať deti. Nové generácie tieto rozhodnutia odkladajú, nepatria medzi ich najvyššie priority. Sú nimi túžba cestovať a spoznávať svet.
Narodili sa v časoch, v ktorých je ekonomický rast nižší než v predchádzajúcich desaťročiach. Majú nižšie reálne príjmy, menej aktív a sú viac zadlžení než predchádzajúce generácie v ich veku. Možno aj preto chcú menej spotreby, menej vlastníctva, viac zdieľania. Životné prostredie a klíma patria na prvé miesto v rebríčku faktorov, ktoré ich najviac znepokojujú. Podnikanie vnímajú negatívne. Podnikatelia a firmy sa podľa nich starajú len o zisk a ignorujú širšie potreby spoločnosti, nemajú pozitívny vplyv na svet. Podnikanie nie je pre nich atraktívne, rovnako neatraktívny je pre nich tradičný zamestnanecký pomer. Uprednostňujú prácu na čiastočný úväzok, ktorá im umožní lepší „work-life balance“.
Čo z toho vyplýva pre nás? Po prvé, tieto postoje budú zohrávať čoraz väčšiu úlohu pre fungovanie spoločnosti a budú rozhodujúce, keď budú mať tieto generácie 40 až 60 rokov. Po druhé, spoločnosť bude čoraz menej imúnna voči diktátorským spôsobom spravovania vecí verejných. Hystéria okolo klímy môže napríklad vytvoriť vhodné podmienky pre zelený fašizmus. Po tretie, obmedzovanie konzumu, vyhýbanie sa trhovým transakciám, si nevyhnutne vyžiada úplne nové biznis modely, ktorých zárodky vidíme už dnes v podobe platforiem, takzvanej zdieľanej ekonomiky. Jedinou konštantou sa stane neustála zmena.