Pekný vtip som videl: letia dvaja mimozemšťania okolo Zeme a mladý sa pýta staršieho: „Oco, prečo ich nekontaktujeme?“ A starší na to, že s tými na Zemi sa nikto nerozpráva, lebo sú to kreténi.
Samozrejme, nás sa to netýka, my sme hodnotovo založení. Akurát že nám to hneď po páde socializmu trochu naštrbil minister financií a neskôr prezident spriateleného štátu, ktorý sa preslávil príhodou o tom, ako vyhral lyžiarsku súťaž, lebo podvádzal v pravú chvíľu, keď sa rozhodca nedíval. Dejiny píšu víťazi a záleží na výsledkoch, a nie na ceste k nim. A tak sme sa dozvedeli, že normálni ľudia za socializmu podvádzali a kto nepodvádzal, tak buď klame, alebo bol disident, teda taký, ktorý sa vyvyšoval nad nás normálnych ľudí a navyše určite podvádzal ešte viac.
Potom prišla privatizácia, ktorá bola úspešná, lebo bola, akurát čo čert nechcel, k majetku sa často dostali darebáci a vyrástli z nich vážení oligarchovia. Ba vybudovať našich vlastných oligarchov, v preklade domácu kapitálotvornú vrstvu, sme si svojho času dali priamo za cieľ. Pritom nám mizli a vybuchovali ľudia. No to sme prelomili reformami takými, že ich ešte nikto na svete nevidel, z ktorých už teda popravde takmer nič neostalo, iba mýty a politická scéna rozbitá na cimpr-campr.
Oligarchovia boli dobrí, tu na kostol prispeli, tam na štadión, aj európske fondy si vedeli podeliť, ktoré nám tu, už nikto nevie prečo, posielali spriatelené štáty Únie za to, že sme začali vzývať Rusko. No novinári vypátrali vraždu novinára a ono nikto nevie, ako to naozaj bolo, veď veľa ľudí umrelo a nikto neprotestoval.
No diplomové práce? Všetko je relatívne, o ľuďoch, a kto môže, ten kradne a nestará sa o hlúposti. Komu by záležalo na diplomoch, keď sme si dali aj do zákonov, že na niektoré pozície diplom treba, ale kto si ho nevedel vybaviť, nech sa nehnevá, nemal na to.
Vážne, vysokoškolsky vzdelaných máme 726-tisíc osôb, čo je takmer 27 percent všetkých ekonomicky aktívnych osôb. Šesťdesiattri percent nemá vysokoškolský diplom a pozerá sa na nás a ostatných divných ľudí vo funkciách, ktorí sú úspešní, budujú kapitalizmus, raz za štyri roky sa preženú po republike a sľubujú, čo sa dá. A ukradnú a vydrancujú všetko, od stromov a polí po fabriky a cesty.
Yuval Harari si všimol, že kedysi boli zdrojom bohatstva vojny. Potom prišli vedomosti a ľudia si všimli, že na nich sa dá zbohatnúť viac, že to je cesta k prosperite. Dnes to už prestáva platiť. Viacero ekonómov sa zhoduje, že to neveští nič dobré.