To je čistý socík! – tak znie typická reakcia pravicového, klasickoliberálneho či libertariánskeho spektra verejnosti na rýchlo sa množiace nápady týkajúce sa zvyšovania daní, obmedzovania pohybu či narúšania súkromia štátnymi inštitúciami.
Rozdiel medzi socialistickým a trhovým myslením však zďaleka nespočíva len vo výške daní a ostnatosti drôtu na hraniciach. Nedávno to na Twitteri vystihol český ekonóm Jiří Nohejl, ktorého si dovolím parafrázovať: Socialistické uvažovanie nevyplýva primárne z predstavy o potrebe zvyšovania daní, ale z neschopnosti predstaviť si iné modely budovania infraštruktúry a služieb ako cez daňový systém.
Celá naša krajina je popretkávaná službami a infraštruktúrou platenou z daní a spravovanou politicky. Väčšinou je terčom vtipov a sťažností občanov-klientov (vlastne, pardon, „stránok“). Napriek tomu je v nás hlboko zakorenená predstava, že „takto to musí byť“. Dokonca aj keď sa viac-menej historickou náhodou v nejakom „štátnom“ sektore objaví súkromný poskytovateľ (železnica, nemocnice, teplárenstvo...), je vnímaný ako narušiteľ zabehaných poriadkov, ktorý si tam prišiel niečo ukradnúť, „vysať“, nie poskytovať služby zákazníkom. Napriek tomu, že väčšina „typicky štátnych“ služieb kedysi začala ako súkromná.
Za socialistické myslenie platíme horšími službami, zaostalou infraštruktúrou, menším blahobytom. Napríklad také očkovanie proti COVID-19. Američan sa dnes môže dať bez objednania zaočkovať v supermarketoch Wallmart popri nákupe koly. Na Slovensku sa usmerňujú davy ľudí megafónom, na sociálnych sieťach si vymieňame rady, keď nám nechodí SMS na druhú dávku, a vláda dlhé mesiace laboruje nad tým, či láskavo povolí očkovanie vo firmách. Všetci sme akosi prijali za samozrejmé, že o takejto dôležitej a gigantickej akcii budú rozhodovať politici a úradníci, ktorí majú inak problém obstarať načas aj toner do tlačiarne.
Našťastie, realita na socialistické myslenie neustále útočí. Napríklad pred pár dňami líder v oblasti balíkových služieb ohlásil zámer v obciach nad 1 500 obyvateľov nainštalovať svoje balíkové boxy, ktoré budú slúžiť na prijímanie aj odosielanie zásielok. Nielen do iného boxu, ale aj na adresu a dokonca aj do Českej republiky a neskôr do celého sveta. To, čo vymysleli úradníci pod názvom „univerzálna poštová služba“ a čo dnes treba draho dotovať, bude mať zrazu komerčnú (a verím že používateľsky oveľa prívetivejšiu) alternatívu. Svet pošty, dopravy, zdravotníctva, poľnohospodárstva, energetiky a ďalších odvetví by bez socialistického myslenia vyzeral úplne inak.