Žijeme čas kampane. Témou kampane sa stala (aj) justícia. Do boja za očistu justície vyrazil sám premiér a kandidát na prezidenta Robert Fico. Ten istý Robert Fico, ktorý je z posledných ôsmich rokov šesť rokov premiérom. Ten istý Robert Fico, ktorý stál za Štefanom Harabinom ako svojím ministrom spravodlivosti a doprial mu pokoj aj ako predsedovi Najvyššieho súdu. Pred mesiacom premiér Robert Fico už ako kandidát na prezidenta oznámil, že stratil trpezlivosť s justíciou a vytvára špeciálny tím odborníkov na jej riešenie. Pred dvomi týždňami prezentoval, aké má zámery s justíciou. Aj také, ktoré v minulosti odmietal.
Uplynul mesiac, odkedy premiér stratil trpezlivosť s justíciou, a stále nie je na papieri návrh zákona či novela ústavy. Premiér avizuje rokovanie s opozíciou, ešte ani jedno nezvolal. O pracovnej skupine tiež nikto nič nevie. Štefanovi Harabinovi sa končí funkčné obdobie 23. júna. Súdna rada musí uskutočniť voľbu predtým. Do prezidentských volieb ani do volieb predsedu Najvyššieho súdu nemá vláda šancu štandardným legislatívnym procesom presadiť žiadnu zmenu v justícii, termíny nepustia. A ak by sa stal Robert Fico prezidentom, na legislatívne zmeny nebude mať z titulu novej funkcie žiaden vplyv.
Kampaň premiéra
Pre všetky tieto fakty je súčasná kampaň Roberta Fica za zvýšenie dôvery justície nedôveryhodná. Rovnako nedôveryhodný je však aj obsah niektorých jeho zámerov.
Oddelenie funkcií predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu treba urobiť. Život (Štefan Harabin) ukázal, že koncentrácia moci je nebezpečná. Preto som tento návrh predkladala ako ministerka spravodlivosti v roku 2011. Smer-SD ho zamietol. Preto som ho predložila do parlamentu aj teraz, keď sa končí funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu. Prečítala som si, že „vzhľadom na zásadný význam pozície predsedu Súdnej rady pre výkon spravodlivosti je potrebné nájsť optimálny ústavný spôsob, ako bude tento post obsadený“. Ak len toto je problém, som pripravená rokovať.
Problémov je však viac, pretože Robert Fico chce tiež preveriť 1400 sudcov. „Konkrétnu formu súčinnosti NBÚ a Súdnej rady ako konečného rozhodujúceho orgánu“ vraj vypracuje pracovná skupina. To môže znieť v kampani dobre. Takže opäť fakty. Pozrime sa na dnešné faktické zloženie Súdnej rady. Z osemnástich členov sú štyria predsedovia súdov a jeden podpredseda súdu, t. j. všetci v riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti. Šiesti (nepočítajúc predsedu Súdnej rady ako predsedu Najvyššieho súdu) pôsobia na Najvyššom súde. Takže väčšina Súdnej rady je dnes v riadiacej pôsobnosti buď ministra spravodlivosti, alebo predsedu Najvyššieho súdu. Ak chce premiér a kandidát na prezidenta Robert Fico preverovať sudcov, toto je to správne zloženie Súdnej rady?
Ústavný súd nekoná
Ako ministerka spravodlivosti som presadila zákon, aby to nebolo možné. Aby predsedovia súdov, práve preto, že sú v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, nemohli byť členmi Súdnej rady. A aby si sudcovia volili svojich zástupcov do Súdnej rady za svoje kraje, teda aby existovalo v Súdnej rade proporčné zastúpenie sudcov. Smer-SD dal tento zákon na Ústavný súd a Ústavný súd pozastavil jeho účinnosť. Už sú to skoro dva roky a Ústavný súd stále nekoná.
Ak chce premiér a kandidát na prezidenta Robert Fico, aby jeho kampaň za zvýšenie dôvery v justíciu bola dôveryhodná, má jedinú možnosť. Rokovať o mojom návrhu novely ústavy, ktorý som predložila do parlamentu, pretože to je dnes jediný návrh, ktorý je na stole.