Aký bol rok 2014
V miniseriáli HN prinášame hodnotenia roka z pohľadu expertov a osobností. Dnešnou témou je rok 2014 v domácej ekonomike.
Rok 2014 bol v rámci dlhodobého vývoja relatívne pokojný, no zároveň varovný. Na jednej strane sme sa mohli znovu presvedčiť, že oživenie ekonomiky, ktoré si politici dlhodobo zbožne želajú, sa stále nedostavilo. Na druhej strane sa nám zatiaľ vyhýba návrat do ďalšieho kola hospodárskej krízy. Situácia na Slovensku sa v tomto kontexte môže zdať pozitívna, keďže sme v porovnaní s vyspelým svetom rástli rýchlejšie. Tento údaj nám však hovorí len veľmi málo o skutočnom vývoji. Nezamestnanosť sa u nás stále drží na hodnotách dvojnásobných v porovnaní s vyspelými krajinami. Celkovo je teda Slovensko krajinou, ktorá si aj napriek zmenám z dielne Ficovej vlády udržiava dlhodobý trend stabilného, no nie príliš optimistického ekonomického vývoja. Podobne sa zatiaľ drží aj vyspelý svet. Jediná otázka ostáva – dokedy. Európska únia sa totiž stále vyhýba riešeniu ekonomických problémov, ktoré tlejú v jej jadre.
Zaostávame v schopnosti konkurovať
Napriek odporúčaniam neprichádzajú riešenia nielen zo strany slovenských, ale ani zo strany európskych politikov. Vláda Roberta Fica ignoruje postupný pokles Slovenska z hľadiska konkurencieschopnosti a stavu podnikateľského prostredia, na ktoré dlhodobo upozorňujú nielen slovenskí podnikatelia, ale aj medzinárodné ratingy posúvajúce Slovensko čoraz hlbšie. Slovenská vláda namiesto toho, aby začala riešiť reálne problémy, pripravila sociálny balíček, ktorý má oživiť skôr jej popularitu medzi jej tradičnými voličskými skupinami než ekonomický rast. Viaceré časti tohto ekonomického balíčka, ktoré sú v súčasnosti najlepšie ilustrované cez medializované vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov, už od začiatku považovali kritici za ekonomický nezmysel. Z vývoja, ktorý nastal po spustení tohto projektu, vidno, že premyslenosť krokov z hľadiska ekonomických dôsledkov rozhodne nebola silnou stránkou balíčka.
V Bruseli všetko po starom
Na úrovni Európskej únie sa politikom nedarí omnoho lepšie. Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker doteraz prišiel iba s 300-miliardovým investičným plánom, ktorý sa spolieha na to, že v Európe existuje potenciál na naštartovanie súkromných investícií v kombinácii so sociálnym aspektom podpory smerom k južnej Európe. S výnimkou tohto „plánu“ nepriniesla nová garnitúra pod Junckerovým vedením žiadnu zmenu napomáhajúcu riešenie ekonomických alebo sociálnych problémov Európy. Práve naopak, noví komisári si často svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami priamo protirečili. To o budúcich rizikách Komisie vypovedá veľmi veľa.
Hrozba extrémizmu narastá
Posledný rok navyše priniesol aj zmeny, ktoré môžu mať dlhodobý dosah na smerovanie svetovej ekonomiky a bezpečnosti. V prvom rade sme videli nárast politickej nestability v podobe výsledkov volieb do Európskeho parlamentu, v ktorom sa najmä v krajinách západnej Európy ako Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo mimoriadne darilo stranám, ktoré sú buď priamo za vystúpenie z Európskej únie (v prípade strany UKIP pod vedením Nigela Faragea), alebo za vystúpenie z eurozóny a znovuzavedenie colných hraníc a obmedzenie imigrácie (v prípade strany Front National pod vedením Marine Le Penovej). Podobne politické úspechy strany Jobbik v Maďarsku alebo strany Syriza vo voľbách do Európskeho parlamentu predznačujú, že na pozadí ekonomickej stagnácie môžu Európu čakať v budúcom roku veľmi krušné politické časy s nástupom ekonomických experimentov, na ktoré môže v konečnom dôsledku doplatiť celá Európska únia.
Ak k tomu pripočítame doterajšiu neschopnosť Európskej únie efektívne sa postaviť problémom na Ukrajine, vychádza mi z toho, že ekonomické a politické reálie si prichystali pre Európsku úniu, a to vrátane Slovenska, veľmi pestré obdobie. A zrejme si ním prejdeme už v blízkej budúcnosti. Kľúčové bude, ako sa k týmto problémom postavíme, keď nadíde čas ich riešiť.