Demografický vývoj vedie Slovensko k mnohým problémom. Tie si však v zásade nevšímame, ak neprinášajú okamžité zisky korporáciám ako v prípade druhého piliera. Je to chyba, ktorá sa nám môže vypomstiť už dnes. A to aj takými spôsobmi, ktoré sme si dosiaľ neuvedomovali.
Čoskoro budeme jedným z najstarších národov v Európe. A to bude znamenať veľa starých voličov (vrátane mojej generácie) s vysokými nárokmi na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby. O mladých, ktorí sa o nás majú postarať, sa však príliš nestaráme. Šikovných posielame preč a nešikovných valcujeme vzdelávacím systémom, ktorý je vraj na úrovni základného školstva užitočný len pre tretinu z nich a na úrovni vysokého školstva je užitočný asi pre vysoké školy a ich zakladateľov.
Navyše, takto vzdelaným im nedávame vysoké šance na prácu. Pracujúcich v aktívnom veku bude teda málo, ba ešte menej, ako zvyčajne predpokladáme. Prečo? Lebo v tej zmenšujúcej sa skupine mladých ľudí bude čoraz viac Rómov s veľmi nízkou mierou zamestnanosti.
Dobre, povieme si, Róm či biely, každý môže a musí pracovať. Lenže realita je iná a na jej pochopenie musíme ísť do histórie.
Predchádzajúce vlády Rómov ignorovali ako neriešiteľný problém. Ministerstvá tak síce tvorili politiky pre všetkých obyvateľov a niesli za nich zodpovednosť pred všetkými voličmi, ale Rómov v skutočnosti nechávali bokom. Múdri ľudia zo Slovenska a z Európskej únie preto navrhli opačný extrém – masívne posilnenie právomocí a rozpočtu rómskeho splnomocnenca. Ak sa o Rómov nestará vláda, postarajú sa o seba Rómovia sami – o vzdelanie, prácu, zdravie, bývanie, infraštruktúru, finančnú gramotnosť či bezpečnosť. Pochopiteľné, ale zlé a nebezpečné riešenie.
Znie to pekne, ale skutočnosť býva prostejšia a nazýva sa etnický biznis. Rómsky splnomocnenec dnes tvrdo obmedzuje kompetencie ministerstiev, ktoré však jediné nesú zodpovednosť za verejné politiky v svojich rezortoch. Je však na strane medzinárodného tlaku, aby takmer desatina našich obyvateľov žila v špeciálnom režime pod špeciálnou správou jedného človeka bez akejkoľvek zodpovednosti. To, v kombinácii s našou demografiou, sa dnes stáva reálnym problémom pre našu ekonomickú a politickú samostatnosť. Preto nenechajme iných, aby robili našu prácu za nás.