Nemecká azylová politika, či skôr nepolitika spôsobuje čistý chaos a vytvára situácie, ktoré človek očakáva skôr v rozvíjajúcich sa krajinách ako v Európskej únii.
Aby mohli Maďari dodržať pravidlá Schengenu a Dublinský dohovor a zamedzili tak nekontrolovanému vstupu tisícok migrantov, rozhodli sa postaviť na hranici so Srbskom 175 kilometrov dlhý plot. Je to niečo podobné, ako keď my sme pred pár rokmi utesňovali (ako podmienku pre vstup do schengenského priestoru) našu hranicu s Ukrajinou. Toto pani Merkelová kritizovala a zároveň povedala, že všetci utečenci sú v Nemecku vítaní.
K tomu sa pridalo nešťastné rozhodnutie nemeckej administratívy nevracať späť utečencov zo Sýrie aj v prípade, že nemajú nárok na azyl. Len pre predstavu: Tento rok požiadalo v Nemecku o azyl zatiaľ 420-tisíc osôb, z toho 44-tisíc zo Sýrie a z nich malo byť 131 navrátených späť. Na jednej strane to je zanedbateľný počet, na druhej strane fatálny signál – všetci čo ste zo Sýrie, aj tí čo sa za Sýrčanov len vydávate a jedno z akých dôvodov, príďte do Nemecka.
V dôsledku výroku Angely Merkelovej a rozhodnutia nemeckých úradov sa v Budapešti zaplnila železničná stanica Keleti tisíckami utečencov zo Sýrie. Maďarsko malo najprv snahu ich registrovať, táto povinnosť mu vyplýva priamo z Dublinského dohovoru (článok 13). To však niektorí migranti odmietli, zrejme preto, že pred vojnou nestačí utiecť cez štyri bezpečné krajiny…
Ako reakciu vyslala Anegela Merkelová ďalší fatálny signál a kritizovala Maďarov, že utečencov nechcú pustiť. A tak nakoniec prišlo len cez uplynulý víkend do Mníchova 20-tisíc utečencov, dnes sa očakáva ďalších 11-tisíc.
Angela Merkelová spôsobila čistý chaos a to je asi posledný spôsob, ako utečeneckú krízu riešiť. Za jeden víkend zrušila Dublinský dohovor a je len otázkou času, kým padne aj ten Schengenský – jeden zo skutočných výdobytkov EÚ.
Pustiť do Európskej únie všetkých, ktorí to chcú a následne ich násilne rozdeľovať podľa kvót na jednotlivé členské krajiny je výzva ako lusk pre prevádzačov posielať sem ďalších migrantov, či utečencov.
Klameme sa, ak veríme, že všetci, čo tvrdia, že sú zo Sýrie, sú zo Sýrie, už len z tohto dôvodu je registrácia nevyhnutná. Zatvárame oči pred skutočnosťou, že asi 80 percent migrantov sú moslimovia. Zrejme majú Nemci málo „no go areas“, do ktorých sa nemecká polícia neodváži vstúpiť. Alebo sa nevedia dočkať, kým sa v Nemecku bude súdiť aj podľa šárie.
Áno, utečencom pred vojnou treba pomôcť, no rozhodne nie chaosom, porušovaním vlastných pravidiel a povinnými kvótami.
Riešenia, ktoré by európska únia mala okamžite realizovať alebo aspoň začať realizovať sú tieto:
1. Vyvinúť všetko diplomatické úsilie s cieľom upokojiť situáciu v Sýrii, vrátane vyjednávania s Assadom.
2. Dôsledne utesniť južnú a východnú vonkajšiu hranicu EÚ.
3. Zriadiť dva centrálne tábory – jeden v severnej Afrike a jeden na Balkáne – pre všetkých žiadateľov o azyl. Do týchto táborov previesť aj všetky osoby ilegálne sa nachádzajúce na území EÚ.
4. V týchto táboroch individuálne posúdiť každú jednu žiadosť o azyl. V prípade udelenia azylu zabezpečiť bezpečný presun do krajiny EÚ, ktorá azyl poskytla.
Na záver jedno porovnanie pre lepšiu predstavivosť o financovaní uvedených riešení. Na nezmyselnú poľnohospodársku politiku (ktorá medziiným už dvanásty rok postupne likviduje slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo) ide ročne asi 40 miliárd eur.
V tejto sume boli dlhé roky obsiahnuté aj exportné dotácie, ktoré doslova zlikvidovali poľnohospodárstvo vo viacerých afrických krajinách, čo je jeden z dôvodov pre narastajúci počet ekonomických migrantov. Na druhej strane, rozpočet agentúry Frontex, ktorá má na starosti ochranu vonkajších hraníc EÚ, je menší než stotina uvedenej sumy.
Europoslanec Richard Sulík napísal komentár pre portál EuropskeNoviny.sk.