Novozvolený predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v stredu predstavil nie len svoj nový,28-členný tím, ale aj úplne novú štruktúru fungovania komisie. Nastalo v nej množstvo zmien, ktoré nám môžu veľa napovedať o tom, ako sa bude Európska únia v budúcom období vyvíjať a čo od nej môžeme očakávať. Hlavným mottom, s ktorým Juncker predstúpil pred novinárov, bolo, aby nová komisia viedla k novému štartu Európy.
Mocenská hierarchia
Či sa mu to skutočne podarí, uvidíme počas najbližších piatich rokov jeho vládnutia. Pokiaľ sa však pozrieme na samotnú štruktúru Junckerovho 28-členného zoskupenia, prirovnanie k vláde je rozhodne namieste. Okamžite vidíme niekoľko významných zmien, od ktorých môžeme očakávať efektívnejšiu vnútornú organizáciu. V prvom rade má Európska komisia po novom až sedem podpredsedov (medzi nich sa tentoraz už nedostal náš zástupca Maroš Šefčovič). Títo siedmi podpredsedovia budú mať na starosti koordináciu kľúčových oblastí v rámci politík Európskej únie. Prvým podpredsedom sa stal Frans Timmermans, ktorý má byť podľa Junckera jeho pravou rukou, a novou vysokou predstaviteľkou únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa stala Federica Mogherini z Talianska. Zvyšní piati podpredsedovia budú v podstate zastrešovať ostávajúce kľúčové oblasti, v rámci ktorých budú pôsobiť ako koordinátori pre ostatných komisárov. Budú teda získavať podnety od ostatných komisárov v rámci daných oblastí a rozhodovať o tom, čo bude tvoriť agendu Európskej komisie. Z tohto hľadiska teda vidieť, že Európska komisia nabrala hierarchickejšiu štruktúru, v ktorej bude mať vyšší mocenský status práve týchto sedem podpredsedov.
Spolok vyslúžených štátnikov
Druhým podstatným aspektom je aj samotné obsadenie a rozdelenie jednotlivých oblastí v rámci komisie. Pri pohľade na mená vidieť, že novú Európsku komisiu budú tvoriť piati bývalí premiéri, štyria podpredsedovia vlád a tiež siedmi predchádzajúci komisári či bývalý predseda britskej Snemovne lordov a bývalý francúzsky minister financií. Z tohto jasne vidno, že Jean-Claude Juncker bude mať veľmi náročnú pozíciu. Musí totiž skrotiť týchto bývalých vysokých štátnikov, ktorí sa takmer určite budú snažiť ovplyvniť smerovanie komisie v rámci svojich oblastí podľa vlastných predstáv. Toto môže na jednej strane znamenať možné zvýšenie aktivity zo strany komisie, no Juncker bude mať o to ťažšiu pozíciu, že bude musieť tieto silné osobnosti koordinovať smerom, ktorým chce úniu viesť on sám.
Slovensko potrebuje agendu
Najsilnejšie pozície boli pritom dopriate krajinám ako Francúzsko či Spojené kráľovstvo. Bývalý francúzsky minister financií, socialista Pierre Moscovici, obsadí pozíciu komisára pre finančné záležitosti, dane a clo, čo je možno v rámci nového zloženia komisie najväčším prekvapením. Najmä s ohľadom na rozporuplnú hospodársku politiku Francoisa Hollanda. Zároveň bývalý predseda britskej Snemovne lordov dostal kľúčové portfólio finančnej stability, finančných služieb a kapitálových trhov. Z tohto samotného faktu vidieť, že Juncker sa snažil vyrovnať pozíciu týchto dvoch krajín a hlavne poskytnúť Spojenému kráľovstvu impulz na pozitívnejší vzťah k samotnej EÚ, keďže David Cameron sľúbil vypísanie referenda v prípade víťazstva v najbližších voľbách.
Slovensko v tejto komisii obsadí post pre dopravu a vesmír, čo je na jednej strane významný post, ktorý môže ovplyvniť každého obyvateľa EÚ. Avšak na to, aby sme s tým vedeli aj niečo spraviť, je potrebné mať pripravenú agendu, ktorú by sme v rámci tejto oblasti napĺňať chceli. A to je niečo, s čím môže mať Šefčovič najväčšie problémy – v obhajovaní miesta, ktoré nám v konkurencii veľkých mien v novej komisii vlastne zostane.