Ľuboš Pástor je medzinárodne najuznávanejší slovenský akademický ekonóm. Po doktoráte na Pennsylvánskej univerzite strávil posledných 15 rokov na univerzite v Chicagu. Ako riadny profesor a spoluriaditeľ miestneho výskumného centra sa venuje finančným trhom, skúmaniu zhodnocovania aktív a kedysi aj vrcholovému šachu a maratónskemu behu. Tento Chicago Boy ako z učebnice bol včera potvrdený za člena bankovej rady – vedenia Národnej banky Slovenska.
Jedna lastovička leto nerobí. No podobné príbehy prestávajú byť úplnou výnimkou nielen v našich verejných inštitúciách, ale aj v slovenskej akadémii a podnikaní. Venovať časť roboty Slovensku či pokúsiť sa o kariéru doma už nemusí byť nemysliteľné ani pre ľudí preukázateľne úspešných aj na medzinárodnej scéne.
Možno – bodaj by! – vidíme otočenie doterajšieho trendu úniku mozgov. Naznačujú to aj štatistiky. Po vstupe do EÚ sa počet Slovákov pracujúcich v zahraničí viac než zdvojnásobil, na vrcholných takmer dvestotisíc. Odvtedy už najmä pre krízu o štvrtinu klesol. Deväťdesiat percent z nich tam síce naďalej vykonáva nízkokvalifikovanú a strednekvalifikovanú prácu, ale aj ľudí s vysokoškolským vzdelaním je medzi nimi drvivá menšina.
Napriek tomu ich potrebujeme dostať späť, keď pre nič iné, tak kvôli demografii. Netreba na to masové špeciálne programy, dôležité je odstrániť najväčší dlhodobý problém slovenského hospodárstva. Viac lepšej práce.
Iné je to pri vytváraní elity národa. Nie zatuchnutej provinčnej, ale podobnej iným, dnes úspešnejším emigrantským krajinám, poľskej, írskej, škandinávskej. Nepôjde to bez aktívnej úlohy verejného sektora. Priamym vytváraním príležitostí pre náš créme de la créme, ktorý sa presadzuje v zahraničí alebo sa nad odchodom zamýšľa. Ale aj odstraňovaním prekážok, ktoré bránia uplatneniu na domácich univerzitách, v súkromnom a treťom sektore. A trošku kontroverznejšie, vymýšľaním a financovaním programov, ktoré takéto návraty – čo aj čiastočné – uľahčia.
Začína sa rok Ľudovíta Štúra. Verím, že ho naša generácia dokáže nasledovať. V záujme o svet, v etablovaní sa vonku, aj vo vracaní domov. Keby sa totiž nebol vrátil z nemeckých štúdií, asi tento článok píšem po maďarsky. A vzhľadom na čistky v maďarskom ekonomickom establišmente spred pár rokov, pravdepodobne z pokojného, smutného britského exilu.