Grécky parlament hladko schválil ďalšie kolo reforiem. Jednou z kľúčových tém najbližších mesiacov pritom ostáva ozdravenie bankového systému.
ECB opäť začala gréckym bankám uvoľňovať dodatočnú likviditu cez ELA, čo umožnilo mierne uvoľniť kapitálové kontroly. Pobočky sú otvorené a Gréci si môžu vybrať 420 eur týždenne, čiže rovnako ako predtým, ale nemusia stáť pri bankomate 7-krát za týždeň.
Cezhraničné platby sú však naďalej blokované a každá firma musí požiadať špeciálnu komisiu o povolenie, ak chce zaplatiť zahraničnému dodávateľovi. Vôbec nie vždy ho dostanú. Zahraniční dodávatelia pritom od gréckych zákazníkov požadujú platby vopred. Napriek malej otvorenosti gréckej ekonomiky to znamená obrovské problémy. Niektorí zamestnanci dokonca musia lietať do zahraničia s kuframi peňazí, aby mohli platiť dodávateľom. Firmy často ani nie sú schopné dostať zaplatený tovar z gréckych prístavov, pretože nedostali z bánk (zavretých) potrebné platobné potvrdenia. Vlna bankrotov gréckych firiem sa tak ešte vôbec nekončí. Tí, ktorí chcú prežiť, sa vo veľkom obzerajú po Bulharsku, kde už dnes pôsobia pobočky mnohých gréckych firiem. Aj pre nižšiu korporátnu daň (10 percent oproti novej gréckej sadzbe 29 až 33 percent).
Paradoxne, všetky veľké grécke (pološtátne) banky ešte minulý rok prešli slávnymi stres testami ECB s hodnotením „netreba dodatočný kapitál“. Ako to už býva, regulátor mieni a ekonomika mení a dnes sú grécke banky ako po jadrovom výbuchu. V roku 2012 boli ozdravené takmer 50 miliardami eur z druhého záchranného balíka a ich ozdravenie nechýba ani v treťom. Pravdepodobne na jeseň sa uskutoční ďalší stres test gréckych bánk na zistenie rozmerov kapitálovej diery.
Rekapitalizácia sa spraví zrejme cez nový nástroj eurovalu, ktorý umožňuje priamu rekapitalizáciu bánk. Táto funkcionalita eurovalu však bude pripravená až v januári 2016, takže s odstránením kapitálových kontrol si Gréci ešte minimálne pol roka počkajú.
Následne sa zrealizuje takzvaný cyperský scenár – banky budú zbavené zlých úverov a následne zreštrukturalizované, pričom straty utrpia aj akcionári a veritelia bánk. Tento postup stanovuje európska rezolúcia o reštrukturalizácii bánk.
Ozdravenie sa dotkne aj nechránených vkladov, teda vkladov nad 100-tisíc eur. Kým na Cypre to dopadlo do značnej miery na zahraničných (najmä ruských) vkladateľov, z Grécka už veľké ryby dávno odplávali. Orezávať sa tak budú najmä vklady Grékov a gréckych podnikov.
Nechránené vklady pritom tvoria len tretinu aktuálnej vkladovej bázy. Ich orezávanie by tak mohlo byť zničujúce, že sa ho Trojka nakoniec môže zľaknúť. Upustenie od tejto schémy by však pre Európu znamenalo opísanie dokonalého kruhu a návrat do roku 2010. Niekoľkoročné budovanie záchranných procesov pre banky by sa zmenilo na frašku.
Aby sa nezabudlo – v roku 2016 už bude spustený spoločný rezolučný fond, ktorý by sa mohol a mal podieľať na záchrane gréckych bánk. Prispeli by tak na ňu aj zákazníci slovenských bánk…