Vláda predstavila zámer postaviť časť obchvatu Bratislavy D4 a rýchlostnú cestu R7 formou PPP projektov. Odhadované celkové náklady, ktoré štát zaplatí prevádzkovateľom súkromných diaľnic, sú na úrovni 4,5 miliardy eur.
Vláda zavádza
Deklarovaným cieľom, ktorým sa vláda zároveň snaží získať pre projekt podporu verejnosti, je skutočne katastrofálna situácia na prístupoch do Bratislavy z východu. Podľa ministerstva je tento projekt riešením pre spádovú oblasť milióna obyvateľov. Ťažko povedať, kde k týmto číslam prišli, pretože stavba nerieši zaťaženie D1 po vstupy do Bratislavy. V skutočnosti rieši len dve veci – prístup áut od Komárna a odklonenie tranzitu v smere severovýchod – juh, čím ako sekundárny efekt odbremení Prístavný most.
Aj to len dočasne. Pre deklarovaný cieľ – riešenie prepravných vzťahov región – mesto však ďalšie obchvaty a rýchlostné cesty dlhodobým riešením nie sú. Prečo? Výstavba ďalších ciest je totiž len podporou individuálnej automobilovej dopravy, motivuje ľudí používať na dopravu osobné autá. Následne prenesie problém na mestské cesty, ktoré aj tak dnes kolabujú a zväčší problém parkovania v meste. Nakoniec teda nič nerieši – draho postavené cesty a Prístavný most sa opätovne zaplnia – čo mimochodom vláda v dokumente o PPP úplne otvorene priznáva. Bratislavčania tento efekt dôverne poznajú – obchvat D1 otvorený pred 13 rokmi dnes kolabuje.
Ako to rieši Európa
Pre prepravné vzťahy región – mesto nie je riešením obchvat ani nová rýchlostná cesta, ale podpora verejnej dopravy. Najmä koľajových systémov – ako vidíme v celom vyspelom svete.
Historicky prvým reálnym projektom náhrady bratislavského metra a prepojenia mestskej a regionálnej dopravy bol projekt TEN-T 17, využívajúci zároveň infraštruktúru budovaných európskych rýchlostných železníc. O zrušení TEN-T 17 by sa dal napísať samostatný článok, stačia však tri závery – z asi 400 miliónov sa na novú infraštruktúru použila asi štvrtina, zvyšok išiel do spotreby. Tak po slovensky sa „prejedol“. Aj keď ministerstvo dopravy tvrdí niečo iné, Slovensko definitívne vypadlo zo siete rýchlostných železníc. Štúdia, ktorá potopila TEN-T, zároveň navrhla lacnejšie riešenie, pokrývajúce aspoň regionálnu dopravu.
Konkrétne to znamená výstavbu terminálov (zastávok) na 80 kilometroch železničných tratí v meste (dvakrát viac ako električkových), ktoré sa dnes na MHD vôbec nevyužívajú, záchytných parkovísk pri tratiach okolo Bratislavy a severo-južného prepojenia tratí cez centrum vrátane Petržalskej radiály.
Veľkorysý odhad na všetky spomínané investície do modernej železničnej dopravy a infraštruktúry nepresahuje 650 miliónov eur. Na rozdiel od Ficových „súkromných diaľnic“ však tieto projekty sú financovateľné z fondov EÚ vo výške 85 percent. Z verejných zdrojov tak dofinancovanie tvorí do 100 miliónov eur. Keď pripustíme, že 4,5 miliardy na PPP projekty je nadsadených a vysúťažená cena bude povedzme o tretinu nižšia, aj tak ide o obrovský nepomer.
Hľadajme efektívne riešenie
Ešte zaujímavejšie vychádza funkčné porovnanie: Na rozdiel od R7/D1 nie je koľajová doprava riešením len pre prístup od Komárna, ale zo všetkých smerov. Predstavuje trvalé riešenie zaťaženia petržalských mostov a je riešením aj pre prepravné toky v rámci mesta – vytvára dopravnú kostru – skutočný Nosný dopravný systém. Toto riešenie má dlhodobú podporu župy a po zmene primátora aj mesta Bratislavy. Časť zo spomínaných projektov je už navyše zaradená v eurofondovom zásobníku projektov. . Ten sa bude opätovne prehodnocovať v roku 2017, čo je dosť času na prípravu a zaradenie aj ostatných projektov.
Z hľadiska pomeru nákladov a prínosov je obchvat budovaný cez PPP projekty skrátka najneefektívnejšie možné riešenie. Treba sa sústrediť na koľajový Nosný dopravný systém
Ficovi oligarchovia
Znamená to, že máme rezignovať na vybudovanie obchvatu a R7? Určite nie. Avšak nie za tieto obrovské náklady. V súčasnosti sa pripravujú lacnejšie zdroje financovania, Slovenský investičný holding alebo Junckerov plán na úrovni EÚ, čo vláda opäť nesmelo pripúšťa. Rýchlosť, s akou tlačí na vypísanie tendra na súkromné PPP diaľnice, však svedčí skôr o tom, že nechce počkať na množné lacnejšie zdroje financovania, ale podporiť zisk finančných skupín.