Prekvapenie sa neudialo, prieskumy verejnej mienky tentoraz neklamali. Alexisa Tsiprasa oslavovali neskoro do noci desiatky tisíc ľudí v uliciach. Politický spasiteľ. Koľký v poradí? Politické dejiny, najmä tie Grécke, ich pamätajú viac, než by bolo zdravé.
Hoci Syriza obrúsila hrany svojho marxistického programu z nedávnej minulosti, jej predvolebné sľuby vyvolali veľkú neistotu tak v Grécku, ako aj v Európe. Zásadné problémy sú dva.
Dlhové šarády
Po prvé, strana chce dosiahnuť „zmenu“ gréckeho dlhu. So slovom „odpustenie“ sa narába len v kuloároch, oficiálne grécke návrhy hovoria napríklad o výmene dlhopisov za také, ktorých výplata by nadväzovala na dosiahnutie určitého hospodárskeho rastu. Takýto návrh je však len iným názvom pre odpustenie časti dlhu, čo si uvedomujú aj európski politici. Rezolútne nie zmene podmienok dlhu povedali nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, Angela Merkelová, francúzsky financmajster Michel Sapin, alebo prezident Komisie Jean-Claude Juncker.
Druhým problémom je ekonomický program strany Syriza. Podľa ich výpočtov by prijímanie nových úradníkov, zvyšovanie dôchodkov či bezplatné jedlo (ale na druhej strane aj nižšie dane) malo oslabiť rozpočtovú bilanciu o 11,4 miliardy eur. Bývalé ministerstvo financií vyrátalo sumu až 17,2 miliardy eur. Skutočne gigantické hodnoty pri stomiliardovom verejnom rozpočte. Vyvážiť to chcú príjmami vyššími o 12 miliárd eur. Tie sú však postavené nie na vode, ale priam na vodnej pare. Tieto gigantické príjmy má totiž priniesť vyššia zamestnanosť či lepší výber daní – teda presne to, čo sa predchádzajúcej vláde nedarilo. Tejto sa to zvyšovaním minimálnej mzdy asi sotva podarí. Nehovoriac o nulových plánoch súvisiacich s reformou pracovného trhu, ktorého flexibilita je jedna z najhorších v Európe.
Banky v problémoch
Tento program má silný potenciál otočiť doterajší fiškálny vývoj Grécka, ktorému sa postupne podarilo vybudovať aspoň aký-taký primárny prebytok. Sľuby sa sľubujú a chlieb sa je – Tsiprasa určite neopustila všetka racionalita a možno sa rozhodne pre oveľa jemnejšiu verziu, v ktorej ostane dôraz na znižovanie daní a excesy ako nereálna minimálna mzda vyšumia do prázdna. Úvodné kroky tomu však nenasvedčujú. Hneď v úvode sa blysli návrhom na nezmyselnú reguláciu turizmu v podobe zákazu all-inclusive dovoleniek.
Akcie gréckych bánk sa v prvých chvíľach po voľbách prepadli až o 30 percent a únik vkladov z bánk v januári dosiahol 11 miliárd eur (zo zhruba 160 miliárd). Za december a január tak bankový systém opustilo takmer 10 percent vkladov.
Grécke šetrenie
Zámienky nám na to síce dáva, no nepochovajme hneď nového premiéra len preto, že sa hlási k ľavici. Pravica Grécku veľmi nepomohla a príklad Kanady 90. rokov ukazuje, že protrhové reformy vie spraviť aj ľavica. Len ich treba pekne pomenovať. Nová vláda bude mať napríklad len 10 ministrov namiesto doterajších 22(to bolo to takzvané „grécke šetrenie“, napríklad Slovensko má ministrov 13). Na druhej strane, zvýšil počet tajomníkov a podpredsedov, ale aj tak bude mať nová vláda 42 členov namiesto doterajších 47. Slovenská vláda má 15 členov.
Tvrdý začiatok
Prvých sto dní tejto vlády bude viac ako tvrdých. Času je málo. Vo februári sa oficiálne končí záchranný program. Ak sa skončí bez ďalšej dohody, Európska centrálna banka môže stopnúť akceptáciu gréckych dlhopisov ako kolaterálu. To by ohrozilo fungovanie gréckych bánk. Následne v auguste je termín splatnosti dlhopisov za 7 miliárd eur. S aktuálnymi rezervami okolo dvoch miliárd eur a trhovými úrokmi na dlhopisoch okolo deviatich percent to bude zásadný problém. A aby toho nebolo málo, Gréci sa podľa všetkého pred voľbami masovo rozhodli neplatiť dane. Neoficiálne informácie hovoria o 40-percentnom prepade daňových príjmov v januári.