Zdá sa čoraz zrejmejšie, že posledných päť rokov bolo Grécko v slepej uličke, čo pomaly uznávajú aj tí priaznivci bailoutov. Čo to môže stáť? Po prvé, Slovensko má v stávke zhruba 1,6 miliardy eur cez dočasný euroval. Vďaka rozťahanosti tohto dlhu to nebude jednorazový šok, ale pomalé krvácanie.
Potom tu máme dlh voči MMF. Náš podiel je len 38 miliónov eur a MMF je historicky veľmi úspešný veriteľ v získavaní peňazí nazad. Našťastie, v roku 2010 slovenský parlament odmietol bilaterálnu pôžičku Grécku, inak by sme mohli prirátať 528 miliónov.
Grécka mína
No ostáva tu ďalšia dlhová mína. ECB nakúpila grécke dlhopisy za zhruba 28 miliárd eur. Slovenský podiel je 300 miliónov. To však nie je koniec. Vďaka odlevu eur z Grécka sa v zúčtovacom systéme nazývanom Target 2 vytvoril záväzok Grécka vo výške zhruba 110 miliárd eur. Pokiaľ je krajina v eurozóne, tak to nie je žiaden problém, ale len účtovná položka. Len čo by však eurozónu opustila, tak to problém je. Slovenský podiel je zhruba 1,2 miliardy eur. Sčítané a podčiarknuté, vo vzduchu momentálne pre Slovensko lieta hodnota zhruba 3,1 až 3,2 miliardy eur.
Grécko v roku 2012 počas čiastočného bankrotu odpísalo 100 miliárd eur, teda asi tretinu dlhu. Už vtedy malo zbankrotovať poriadne a nemalo dostať pomoc. Grécki politici by museli voličom povedať, že dobre tak skoro nebude a to najtvrdšie ich len čaká, a obyvatelia by nemuseli čakať do roku 2015. Zvolenie Syrizy začiatkom roka 2015 bolo len katalyzátorom nevyhnutnosti, nie príčinou problémov. Nemalo však Grécko zbankrotovať už v roku 2010?
Monetárna topánka
Niektorí tvrdia, že nie. V roku 2010 sme nezachraňovali ani tak Grécko, ako celú eurozónu. Pokojný vývoj na súčasnom trhu okolo španielskych či portugalských dlhopisov je vraj toho dôkazom.
Pravda sa nedá jednoznačne potvrdiť, ani vyvrátiť. Nemáme možnosť nahliadnuť do paralelného vesmíru, v ktorom Grécko zbankrotovalo. Pohľad na eurozónu však ukazuje veľmi tenkú škrupinku stability. Bez supernízkych úrokov, prišliapnutých pri zemi monetárnou topánkou ECB, by vo viacerých krajinách vybuchovali fiškálne bomby. Prejedanie budúcnosti európskymi politikmi sa nepodarilo zastaviť, len zamiesť pod koberec. Zdanlivá stabilita Grécka z konca roka 2014 sa zosypala v priebehu pár týždňov. Čo sa stane, ak Podemos získa dostatočnú podporu v jesenných španielskych voľbách? Ak vo Francúzsku budú mať nie prezidenta, ale (konkrétnu) prezidentku? Nespravili sme kruh a neblížime sa s eurozónou k roku 2010, len o pár stoviek miliárd ľahší?
Bankovky v blčiacom kotle
To ešte nie je rozhodnuté. Eurohostinu treba zavrieť. Ak Grécko odpíše dlhy a dostane novú pomoc, kto a akým právom zastaví Španielov, Portugalcov, Írov, aby nechceli to isté? Ak dlhy neodpíše a dostane pomoc, znamená to prihodenie pár miliárd bankoviek do blčiaceho kotla.
Grécko si užilo pár rokov fantastickej eurobubliny. Prišiel tvrdý návrat do reality, z ktorého sa nebude dať donekonečna vykupovať. Gréci to už vedia. Vie to aj zvyšok eurozóny?