V súčasnosti možno viac ako inokedy, sledujeme zvýšený záujem o problémy morálky a politiky v národnom i medzinárodnom priestore. Jeden múdry nemecký teológ upozorňuje, že hommo economicus nemôže byť centrom spoločnosti a spoločenského snaženia. Nad ním by mal byť hommo politicus a úplne hore na vrchu - etika. Kým to tak nebude, pôjde pohyb smerom dolu.
Nemyslím si, že je potrebné učiť špeciálne etiku.Tá by sa mala nachádzať v každom predmete o spoločnosti, ale aj v biológii. Nemožno sa zaoberať iba technológiou vývoja, ale treba z niečoho vychádzať a to niečo je etika. Každá sociálna skupina má nejakú etiku a ak sa rôzne skupiny zhodnú na spoločných základoch, tak vzniká osnova pre akékoľvek posudzovanie čohokoľvek. Etika je založená na určitých princípoch, a môžeme k nej prísť rozumom, je teda poznateľná, lebo sleduje dobro a dobro sa dá rozoznať. Dúfam, že si to uvedomujú aj politici. Veľmi sa ospravedlňujem ak sa mýlim, ale na základe konzultácii ( s rôznymi odborníkmi), ale aj pozorovania mi to vychádza tak, že sa rozoznávajú dva druhy politikov. Tí, ktorí žijú pre politiku (myslia na záujmy štátu a vďaka nim spoločnosť prosperuje) a tí, ktorí žijú z politiky (negatívnejšia stránka ). V politike by sa taktiež mala uplatňovať aj tzv. etika zodpovednosti, ktorej obhajcom je najmä Max Weber, a ktorá politikom odporúča uvažovať nielen o cieľoch, ale aj dôsledkoch svojich činov. Politik by mal mať charizmu, mimoriadne vodcovské schopnosti, vášeň, temperament a cit pre úsudok, ktoré mu dopomôžu rozvinúť jeho vlastný osobnostný potenciál a najmä profesionalizmus, ktorý by nemal fungovať na úkor mravnosti. Podľa môjho názoru to platí v každom povolaní, človeku by malo jeho ego povedať, kde je hranica slušného, mravného, ľudského, odborného, alebo aj vedeckého konania a túto hranicu by nemal prekračovať (aspoň nie často ). Politika musí byt dostatočné silná, aby dokázala obhájiť jak ciele svojho snaženia, tak i prostriedky k ich dosiahnutiu. Nie je bezpodmienečne nutné ,aby bola politika „pekná“, ale aby bola efektívna a ľuďom prospešná.
Osobne si myslím, že Slovensko je krajina, do ktorej sa oplatí investovať. Možno, že by mohla byť (strategická vízia) viac orientovaná na reálnom sociálnom princípe a konzervatívnej hodnote. V živote však treba veriť v dobro, hoci niekedy menšie zlo je lepšie ako to veľké. Vo všeobecnosti je potrebne chrániť národ a ľudí (hlavne tých zraniteľných), nie len seba. Viac by sa malo robiť už pri predchádzaní chorôb, postihnutia, zla a to je nová škola, nová výchova v rodine, nová školská a sociálna politika. Liekom na choroby nie len našej spoločnosti nemusia byť vitamíny, ktoré zvýšia prah citlivosti voči negatívnym javom . Východiskom nie je ani predstieranie čistoty, ktoré mimochodom pripomína lieky s placebo efektom. To, čo v skutočnosti potrebujeme, je návrat k hodnotám, vďaka ktorým na vrchole rebríčka bude dominovať usilovnosť, miera a pokora.
Problém vidím aj v tom, že mediálna komunikácia nie vždy predkladá ľuďom správne vzory a nie vždy aj objektívne informuje. Čo sa potom stane? Ľudská myseľ dosť zle vyhodnocuje kauzalitu, máme proste príliš málo a skreslených informácií, a tak robíme skratkovité závery.