Kto je najvzornejší správca verejných financií v Európskej únii? Je to Nemecko, Holandsko či Fínsko? Správna odpoveď je – nikto. Ťažko totiž nájsť krajinu, ktorá by nemala dačo za ušami. Napríklad najnovším hriešnikom v porušení pravidiel výšky deficitu verejných financií je Fínsko. V roku 2014 sa im po prvýkrát od zavedenia eura „podarilo“ porušiť pravidlo 3-percentného deficitu, keďže finálne čísla ukázali deficit 3,2 percenta HDP. Hoci krajina v krízových rokoch pôsobí skôr nenápadne a radí sa ku krajinám „jadra“, fínsky rast HDP sa posledné tri roky drží okolo nuly, či skôr pod ňou.
Šetriť sa ešte dá
Politici majú apetít míňať cudzie peniaze prakticky neobmedzený, bez ohľadu na geografickú polohu krajiny. Hoci írsky dlh (najmä kvôli záchrane bánk) v posledných rokoch vyletel extrémnym tempom, krajina prešla slušný kus cesty k jeho konsolidácii. Napriek tomu v roku 2014 mala deficit okolo štyroch percent HDP (rok pred tým vyše 7 percent). No blížia sa voľby, a tým aj nepokoj vo výdavkoch. Írska fiškálna rada schválila zámer vlády na rok 2016 zvýšiť verejné výdavky.
Alebo Taliansko. Miestna finančná polícia preskúmala v roku 2014 štátne zákazky v hodnote 4,6 miliardy eur. V rámci takmer biliónových výdavkov je to len ovocná muška. No podľa zistení polície bolo 2,6 miliardy vyplytvaných a z toho 1,5 miliardy bolo priamo predmetom sprenevery. Teda 57 percent skúmaných zdrojov bolo vyplytvaných. Slušné číslo a zároveň pripomenutie, že šetriť sa skutočne ešte dá, tak na Slovensku, ako aj v celej Európe.
Súdny deň sa odkladá
Grécky premiér a jeho vláda strávili posledný týždeň presviedčaním všetkých naokolo, že štvrtkovú splátku 460 miliónov eur Medzinárodnému menovému fondu splatia – a tak aj spravili. Opäť tak raz posunuli súdny deň o niečo neskôr. Zároveň dokázali deň pred tým refinancovať 1,14 miliardy krátkodobého dlhu. To však také prekvapenie nebolo, kúpili ho grécke banky a dopyt akurát pokryl ponuku.
Apropo, grécke banky. Hoci sú to formálne nezávislé komerčné inštitúcie, politické spojenie je hrubé ako kotevné lano. Od nástupu Tsiprasa sa vymenili riaditelia dvoch najväčších bánk, National Bank of Greece a Eurobank, za ľudí blízkych novej vláde. Rovnako bol donútený rezignovať predseda Hellenic Financial Stability Fund (HFSF), fondu, ktorý má na starosti záchranu bánk (na ktorú dostal k dispozícii 40 miliárd eur). Pritom tento fond by mal byť absolútne nezávislý od vlády. Domáce banky skupujúce krátkodobý grécky dlh sú však nevyhnutným spojením gréckych verejných financií so svetom živých a politická garnitúra len tak ľahko nepustí opraty. Raz darmo, banky a vlády spia v jednej posteli.
Inak ostáva v krajine všetko naďalej dokorán otvorené. Pesimisti tipujú, že štátna pokladnica nebude mať na výplatu najbližších dôchodkov a platov štátnych zamestnancov, teda už 14. apríla.
Srdečné rokovania
Aby ešte viac poduril Brusel, Tsipras bol v Moskve sondovať možnosti. Striktne sa ohradil, že by Grécko „bolo žobrákom, čo si po krajinách chodí pýtať pôžičky“. Otázne je, čo teda vlastne robí posledné dva mesiace pri návštevách Bruselu. No aj tak nezabudol povedať, že vo vzťahoch medzi Gréckom a Ruskom nastáva nová jar. Korunu tomu opäť nasadil minister obrany Panos Kammenos z koaličnej strany Nezávislí Gréci. Len stabilné Grécko je vraj zárukou, že do Európy nebude prenikať Islamský štát, čím nadviazal na nedávne výroky o vpúšťaní nelegálnych imigrantov do Európy. Vyjednávania s európskymi politikmi budú po takýchto správach len a len srdečnejšie...