Sviatky pokoja – také by mali byť Vianoce. Druhý decembrový týždeň sa však grécka vláda rozhodla, že to tak nebude. Minimálne ak sa bavíme o kríze v Európe.
Od bankrotu na jar 2012 Grécko pomaly uletelo z radaru záujmu verejnosti, médií aj ekonómov. Pozornosť sa skôr sústredila na čoraz zúfalejšie Francúzsko, rozhárané Taliansko, či otázne Španielsko. Grécko malo od nového roka opustiť záchranný program a začať opäť fungovať na trhoch.
Výrazne zlepšený primárny rozpočtový prebytok a padajúce úroky na gréckych štátnych dlhopisoch dávali zabudnúť aj na nevykrytú jedno-až dvojmiliardovú rozpočtovú dieru pre budúci rok.
Hrozí pád vlády
A zrazu prišiel prekvapujúci krok vlády. Kabinet sa rozhodol presunúť, alebo skôr prisunúť prezidentské voľby z januára 2015 na 17. decembra 2014. Hoci prezident je v tamojšom politickom systéme pomerne nedôležitá osoba, tento krok má dôležité implikácie. Prezidenta totiž volí parlament. Na zvolenie musí získať 200 hlasov. Ak nie je zvolený, voľba sa v priebehu pár dní musí zopakovať a potom prípadne ešte raz. Vtedy minimálny počet hlasov klesne na 180. A to je stále problém, keďže vládnuca koalícia mala pri poslednom hlasovaní 155 hlasov. Ak sa prezidenta nepodarí zvoliť, budú v januári nasledovať predčasné parlamentné voľby. A o ich výsledku majú predvolebné prieskumy pomerne jasnú predstavu. Náskok radikálne ľavicovej strany Syriza nie je nijako dramatický, ale víťaz volieb v Grécku dostáva bonus 50 poslancov, čo mu v 300-člennom parlamente dáva silnú pozíciu.
Burza prudko padá
Premiér Samaras spravil strategické rozhodnutie o pár hodín po tom, čo Grécko dostalo na prvé dva mesiace roka 2015 odklad na implementáciu posledných krokov záchranného balíčka, ktoré by mu opäť ubrali niečo z popularity a podpory. Kapitolu „bailout Grécka“ nechal otvorenú a dúfa, že neistota a strach budú hrať v prospech jeho koalície pri prezidentských voľbách. S podporou strany Syriza a druhej komunistickej strany rátať nemôže, ale zvyšné malé strany by mohli pridať kľúčových 25 hlasov.
Neistotu tento krok teda vyvolal riadnu. Aténska burza zažila najväčší jednodňový prepad od roku 1987 a momentálne má jej index najnižšiu hodnotu od polovice 90. rokov. Úroky na gréckych dlhopisoch vystrelili zo 7 percent na takmer 9 percent, vysoko nad hranicu udržateľnosti (ešte v septembri sa pohybovali okolo 5,5-percentnej hranice). Bankové tituly zaznamenali dvojciferné straty. Samaras hneď zahral podľa plánu a obvinil hlavného oponenta zo „šírenia teroru na finančných trhoch“.
Nečitateľní radikáli
Obavy sú zrejmé. Ak by Samarasovi ťah nevyšiel a voľby vyhrala Syriza, hrozil by celý rad vecí. Nielen odmietnutie dokončenia plánu pomoci a ohrozenie rozpočtu krajiny, ale v najhoršom prípade odpis časti gréckych dlhov. Aspoň taký je program Syriza. Hrozí aj kolaps bankového systému. Grécke banky prežívajú len vďaka úverovej linke od Európskej centrálnej banky v hodnote asi 40 miliárd eur, nad ktorej podmienkami ECB privrela oči. Výmenou za dôslednú kooperáciu v implementácii záchranného plánu.
Hrozí, že táto radikálna strana bude mať problém nájsť partnerov do vlády, keďže medzi gréckymi stranami veľa kamarátov nemá. Je na nože dokonca aj s komunistickou stranou KKE. A možno nakoniec nebude Syriza zďaleka taká radikálna, ako sa tvári. Priebežne o tom dáva opatrné signály. Pragmatizmus je neoceniteľná politická schopnosť pre dlhodobých vládcov.