Pred piatimi rokmi sme ako prvá (a doteraz posledná) krajina z Vyšehradskej štvorky vstúpili do európskej menovej únie. Stále ide o veľmi krátke obdobie na hodnotenie tohto kroku. Čo sa v krátkodobom horizonte môže zdať ako pozitívum, môže z dlhodobého hľadiska priniesť aj určité negatíva. A naopak.
Jedna vec je však viac ako istá. Aby spoločná menová únia mohla efektívne, a hlavne dlhodobo fungovať, musí byť podporená ďalšou integráciou. Kým sa k tomu eurozóna neprepracuje, bude mať projekt euro vždy trhliny. Od januára euro združuje už 18 krajín. Niektoré krajiny zo spoločnej meny ťažia viac ako iné. Čo euro znamená pre
Slovensko?
Podľa niektorých názorov sme si vstup načasovali dosť nešťastne, keďže sme v čase narastajúcej finančnej a hospodárskej krízy stratili výmenou za euro kompetencie v oblasti monetárnej politiky.
Rozhodovanie napríklad o úrokových mierach už neprihliada len na slovenské špecifikum a externé šoky, ktoré môžu našu ekonomiku postretnúť, ale hodnotí sa ekonomika celej eurozóny. Pre malé krajiny ako Slovensko nemusia byť rozhodnutia Európskej centrálnej banky vždy ušité na mieru. Na úplné posúdenie politiky ECB vo vzťahu k Slovensku bude však potrebné preskúmať dlhšie obdobie. Nielen reakcie v čase prebiehajúcej krízy.
Monetárna politika by mala byť úplne nezávislá od rozhodnutí vlády a politických strán. Prenechanie rozhodnutí na technokratov v ECB odstránilo akékoľvek nutkanie zasahovať do nezávislého rozhodovania centrálnej banky. Maďarsko slúži ako dobrý príklad, keď nezávislosť centrálnej banky môže byť spochybniteľná.
Kým okolitým krajinám pomáhali v kríze padajúce koruny, forinty, zloté a uľahčovali situáciu exportujúcim firmám zlacňovaním ich tovarov na zahraničných trhoch, my sme ostali zaseknutí v relatívne silnom eure. Naši exportéri sa stávali oproti konkurencii mimo eurozóny drahšími. No pre krajinu, akou je Slovensko, teda ekonomiku mimoriadne otvorenú a proexportne orientovanú so silnými väzbami na Nemecko a ostatné krajiny eurozóny, je euro dobrou voľbou.
Euro so sebou prinieslo stabilné prostredie a táto stabilita dokázala vykompenzovať krátkodobé výhody oslabenia lokálnych mien. Podnikatelia okrem iného nenesú kurzové riziko a nemusia znášať dodatočné náklady za operácie v cudzích menách. Stabilnejšie a predvídateľnejšie úrokové prostredie umožnilo slovenským podnikom znížiť náklady na kapitál a prinieslo väčšiu cezhraničnú spoluprácu. Prijatie eura zvýšilo kredit Slovenska medzi investormi a pomohlo k pritiahnutiu mnohých zahraničných investícií.
Samozrejme, euro nebolo jediným dôvodom na príchod investorov, ale pri rozhodovaní hralo významnú úlohu.
Pred prijatím eura najviac obáv vzbudzovalo neodôvodnené zdražovanie tovarov a služieb. S ukončenou päťročnicou môžeme skonštatovať, že k zdražovaniu, ktoré by spôsobilo samotné zavedenie, nedošlo. Inflácia v prvých dvoch rokoch od prijatia nedosahovala ani jedno percento, čo je hlboko pod dvojpercentným inflačným cieľom centrálnej banky. Či už sídli v Bratislave alebo vo Frankfurte. Naopak, euro prinieslo cenovú transparentnosť a vyššiu konkurenciu, čo v konečnom dôsledku pocítil aj samotný spotrebiteľ.
Členstvo v eurozóne, hlavne po skúsenostiach z posledných rokov dlhovej krízy, prináša aj určité kontrolné mechanizmy na strane hospodárenia vlád. Tento rok boli po prvýkrát hodnotené rozpočty jednotlivých krajín eurozóny. Zvýšená objektívna kontrola zo strany zahraničia a snaha dodržiavať maastrichtské kritériá bude prinášať pridanú hodnotu pre krajiny riadené menej zodpovednými vládami.
Euro aj napriek relatívne krátkemu (a krízovému) obdobiu, v ktorom ho používame, bolo pre Slovensko správnou voľbou. Akou veľkou mierou budú v budúcnosti pozitíva prevyšovať negatíva prijatia eura, ukáže čas a vôľa jednotlivých krajín posunúť sa v integrácii o kúsok ďalej.
Michal Ďurica, analytik IAD Investments