Holandské referendum rozprúdilo debatu nielen o budúcnosti Asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ, ale aj o smerovaní celej dvadsaťosmičky. Hoci výsledok referenda nie je pre holandskú vládu záväzný, nemožno ho ignorovať, viac ako 60 percent hlasov proti je silný signál. Holanďania otvorili v plebiscite Pandorinu skrinku, ktorú nebude jednoduché zatvoriť.
Asociačná dohoda s Ukrajinou je takzvanou zmiešanou zmluvou. Veľká časť ustanovení spadá pod výlučné právomoci únie, na ktoré nemajú členské štáty, a teda ani holandské referendum, žiadny dosah. Týka sa to aj komplexnej zóny voľného obchodu, ktorá sa od januára tohto roku aplikuje na celom území Európskej únie. Vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sú v národnej právomoci, je riešením osobitný protokol k asociačnej dohode, ktorý by sa týkal napríklad mobility ukrajinských pracovníkov na území únie.
Je však toto ten problém, ktorý trápil Holanďanov v referende najviac? Málokto pochybuje o tom, že prišli k referendovým urnám hlasovať ani nie tak o samotnej dohode, ako skôr vyjadriť svoj postoj k vnútorným pomerom v únii. Samotný organizátor referenda, protiúnijne naladený web GeenStijl, otvorene hlásal, že mu nejde o vzťahy medzi Bruselom a Kyjevom, ale o hlasovanie proti EÚ. Pritom holandská verejná mienka je značne proeurópska, aj väčšina strán podporuje integráciu. Avšak momentálne boduje pravicová a silne euroskeptická strana populistu Geerta Wildersa, ktorá by podľa prieskumov získala väčšinu v holandskom parlamente.
Nemyslím si však, že holandské referendum treba vnímať tragicky. Už v roku 2005 odmietli Holanďania spolu s Francúzmi v ľudovom hlasovaní návrh euroústavy, čo bol podstatne väčší problém, no nakoniec sa európske krajiny dohodli na riešení v podobe Lisabonskej zmluvy. Asociačná dohoda navyše dostala zelenú od všetkých ostatných 27 krajín únie, ktorých vôľu nie je možné odignorovať.
Čo však znepokojuje, je účinok holandského ľudového hlasovania na nálady obyvateľov v ďalších krajinách. Holandské „nie“ je nedobrým odkazom pre Britov, ktorí o necelé dva mesiace rozhodnú, či chcú zostať v únii. Holandské posolstvo je o to silnejšie, že lacno a efektívne poslúžilo nacionalistom v mnohých krajinách ako argument typu „vôľa občanov rozhoduje“, ktorým ďalej rozdúchavajú protieurópske nálady po celom kontinente.
Svojím spôsobom je pritom holandské referendum paradoxom. Jeho výsledok v mnohom pomáha Rusku, ktoré od samého začiatku odmieta asociačnú dohodu s Ukrajinou a približovanie sa Kyjeva k únii považuje za ohrozenie svojich záujmov. Putinova politika je pritom medzi Holanďanmi mimoriadne nepopulárna, keďže Moskve pripisujú vinu za zostrelenie lietadla s holandskými pasažiermi nad východnou Ukrajinou. Natíska sa preto otázka, komu takýto výsledok najviac vyhovuje. V čase, keď si pripomíname podpis Schumanovej deklarácie, ktorá naštartovala proces európskej integrácie, je výsledok holandského referenda ďalším polenom pod nohy ustráchanej a slabej Európy.