Keď som pred dvoma rokmi Leszekovi Balcerowiczovi povedal, že pár rokov dozadu bola zverejnená nahrávka, na ktorej Fico hovorí, ako získal (nezákonne) vlastnou hlavou milióny pre svoju stranu, Leszek mi nechcel veriť. Teda nechcel veriť, že Fico je stále nielen premiérom, ale aj najpopulárnejším politikom na Slovensku. Povedal mi, že v Poľsku by také niečo každému politikovi okamžite zlomilo krk a znamenalo pre neho politickú smrť.
Asi sme na Slovensku trochu iní. Tu treba hľadať aj odpoveď na otázku, ako je možné, že v kauze Bašternák sa Kaliňák s Ficom správajú tak, ako sa správajú a krk im to (aspoň zatiaľ) neláme.
Aj v Česku je miera citlivosti verejnosti výrazne vyššia. Pre omnoho menšie podozrenia tam padli tri vlády – Klausova v roku 1997, Grossova v roku 2005 a Nečasova v roku 2013. Napokon, nedávno zarezonoval v slovenských médiách rozhovor s českým novinárom Petrom Vavrouškom, ktorý po piatich rokoch odchádzal zo Slovenska znechutený a vyhlásil, že Slovensko v mnohom zaostáva za Českom a Poľskom, kde predtým žil. Jeho výhrady sa týkali najmä kvality verejných služieb a korupcie. To isté mi v poslednom čase povedali viacerí veľkí podnikatelia, ktorí majú aktivity vo všetkých krajinách V4. Unisono všetci videli najmä veľký rozdiel v korupcii medzi Slovenskom a Poľskom.
Paradoxne však miera smútku v mojom pohľade na dnešné Slovensko nie je primárne spôsobená tým, čo tu stvára Fico s Kaliňákom (na to sme si už, žiaľ, museli zvyknúť), ale skôr tým, ako sa činia ostatní. Frustrácia verejnosti z nepochopiteľnej nadpráce koaličných partnerov pri ochrane Kaliňáka je zjavná, ale ja sa obávam, že problém je aj na strane opozície.
Prvý to otvorene pomenoval Fedor Gál, keď na festivale Pohoda povedal, že opozícia pomáha Kotlebovi bojom proti Kaliňákovi. Myslím, že má pravdu. On totiž netvrdí, že opozícia proti Kaliňákovi nemá bojovať, ale že to má robiť v parlamente a že občianska spoločnosť nepotrebuje, aby pouličné demonštrácie viedli volení politici. Ľudia si vedia protesty zorganizovať sami, ak majú pocit, že je to potrebné. Matovič a spol. bojujú za správnu vec, to nikto nepopiera, ale aj na spôsobe záleží.
Správnosť Gálovho postrehu potvrdzuje Poľsko. Masové demonštrácie a protesty proti nedemokratickým krokom vlády neorganizujú opoziční lídri, ale donedávna úplne neznámy občiansky aktivista Mateusz Kijowski. Legitímna otázka teda znie, či naozaj Matovič so Sulíkom a Lipšicom nepomáhajú Kotlebovi a v konečnom dôsledku aj Ficovi s Kaliňákom.