Adela Banášová: Čo s ponukou na popravu?

Pri stolíku na jednej spoločenskej recepcii som videla dvoch starých pánov jesť z jedného taniera. Na otázku, prečo si vybrali takýto gastrovzťah, mi jeden odpovedal: „My odjakživa jeme z jedného taniera, sme bratia.“ A ako to už býva u ľudí, čo veľa zažili, zvykom, spomenul si hneď na jedno popoludnie, keď s bratom jedli doma na Podpoľaní z misy halušky. Vonku padla bomba, čo sa v tom čase a v tom regióne dialo. Vizuálna spomienka opísala misku, ako padá na zem a halušky sú preč. V týchto situáciách netreba klásť otázky, netreba ťahať rozhovor za nitku, pán brat číslo jeden pridal k spomienke príhodu s ich mamou. A táto príhoda hovorí z môjho pohľadu za všetko. 

Jedného dňa k nim prišli Nemci. Vraj ich idú celú rodinu vystrieľať, pretože tretí brat sa pridal k partizánom. Zoči-voči tejto veľmi pragmatickej smrti by sa človek asi duševne opustil, prepadol strachu, skrátka – znížil by svoju energiu na minimum, do nízkej vibrácie, a teda hracej frekvencie pána popravcu. Starý pán však prekvapil: „Naša mamička sa na toto oznámenie zasmiala zvonivým hlasom a dodala – juuuj, no veď aspoň nás zbavíte tej strašnej roboty. Ale musíte počkať na otca, kým príde z poľa.“ Na to vraj Nemec ostal ticho, na chvíľu sa zamyslel a potom oslovil veselú matku pred popravou celej rodiny: „Pani, ja takto chodím zabíjať ľudí denne. Fascinuje ma, ako reagujú, keď sú konfrontovaní so smrťou. Ale toto som nikdy nezažil. Pán Boh nad vami drží ochrannú ruku. Nechám vás žiť a po vojne vás prídem navštíviť.“

Pán Boh akurát Nemca nenechal žiť, takže sa po vojne už neobjavil. Ale stal sa dôležitým dôkazom toho, že v moci nás majú len tí, ktorí nás stiahnu na svoju vlnu. Agresia a strach ju majú rovnakú. Ak ostaneme v nadhľade a láske, dejú sa iné veci. Len občas máme problém úprimne o sebe vedieť, na akej vlne vlastne sme. Myslím si, že Pán Boh tú ochrannú ruku drží nad každým, ale v láske ju naozaj cítime. No a ako sa na starú generáciu patrí, nakoniec ten spoločný tanier ešte ponaháňali dvoma kôrkami chlebíka, aby sa aj šťavička minula. Skrátka pekný zážitok.