Z hľadiska kompetencií samosprávnym krajom najviac chýba väčší vplyv na rozhodovanie o základných princípoch, na ktorých stojí regionálna samospráva a ktoré dôrazne presadzujú aj inštitúcie zjednotenej Európy. Teda princíp subsidiarity (podriadenosti) a princíp sociálno-ekonomickej kohézie (vyrovnávania regionálnych rozdielov).
Aby boli tieto princípy uplatniteľné v praxi, som za zásadné posilnenie profilu finančnej decentralizácie, prehodnotenie a úpravu modelu tvorby rozpočtov samosprávnych krajov s dôrazom na mix priamych a nepriamych daní.
To znamená, že za absolútne najdôležitejšiu zmenu považujem nevyhnutnú úpravu vzorca (modelu), podľa ktorého sa prerozdeľujú podiely z priamej dane fyzických osôb jednotlivým vyšším územným celkom (VÚC). Tento vzorec nebol dlhodobo upravovaný, pričom podmieňujúce faktory určujúce dane pre jednotlivé VÚC sa za ten čas výrazne zmenili. A to najmä:
V dosahoch na financovanie nadradenej cestnej infraštruktúry.
Ako príklad môže poslúžiť časť tohto vzorca, ktorým sa určujú prostriedky pre jednotlivé VÚC. Totiž v čase, keď bol tento vzorec koncipovaný s určením príslušných parametrov, bola úplne iná situácia. Za toto obdobie až po súčasnosť sa v oblasti nadradenej infraštruktúry (diaľnic a rýchlostných ciest) udiali významné pohyby v tom zmysle, že väčšina krajov (okrem južne situovaných) získala benefity z hľadiska výstavby spomínaných komunikácií, ale aj v obnove železničných tratí. Tento fakt má obrovský pozitívny dosah pre kraje lokalizované v oblasti Považia a na severe (D1) a, naopak, – výrazne diskriminuje menej rozvinuté kraje na juhu. Najhoršia situácia v tomto smere je v Košickom a našom Nitrianskom samosprávnom kraji.
V dôsledku omnoho dlhších úsekov rýchlostných ciest a diaľnic sú v severných krajoch cesty druhej a tretej triedy oveľa viac chránené pred tranzitnou a ťažkou nákladnou dopravou. VÚC majú teda aj nižšiu potrebu opráv a údržby týchto ciest, ktoré nie sú určené, respektíve parametrované na ťažkú nákladnú dopravu.
Považujem preto za nevyhnutné vykonať expertnú analýzu tohto javu a modifikovať tento vzorec vzhľadom na mohutný substitučný efekt na strane krajov s rozsiahlou sieťou rýchlostných ciest a diaľnic a deštruktívny efekt v tých krajoch, ktoré majú málo komunikácií tohto typu.
V spravodlivom prerozdeľovaní verejných financií medzi štát a samosprávne kraje, aby sa vytvoril diapazón daní (mix priamych a nepriamych daní).
V súčasnosti sú VÚC financované 30-percentným podielom (objemom) priamych daní a 70 percent priamych daní ide obecnej samospráve, ktorá má možnosť ovplyvňovať, respektíve modifikovať svoj rozpočet aj z iného podielu (napríklad daňou z nehnuteľností či daňou z pôdy). Samosprávne kraje sú však v tomto smere v nevýhode, pretože stratili možnosť mať takú daň, o ktorej rozhodujú samy na vlastnej úrovni, teda subsidiárne (strata cestnej dane), a sú vyslovene odkázané na spomínaný 30-percentný podiel priamych daní.
Daňové sadzby dane z príjmov fyzických osôb určuje štát prostredníctvom NR SR, čo môže byť v neprospech VÚC. V prípade daňového mixu by sa tento hendikep regionálnej samosprávy mohol odstrániť, pretože by sa pri tvorbe rozpočtov týkal rozhodovania tak centrálnej štátnej moci, ako aj regionálnej a obecnej. Zároveň treba povedať, že ak by súčasťou tohto modelu boli aj nepriame dane (napríklad DPH), dal by sa očakávať ich lepší výber, pretože by k nemu boli VÚC na svojom území motivované.
V rámci rozšírenia kompetencií regionálnych samospráv je ešte potrebné posilniť kompetencie VÚC v oblasti školstva, aby kraje mohli určovať počet žiakov prvého ročníka pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom. Rovnako chýbajú väčšie právomoci regiónov v spravovaní, teda v rozhodovaní, riadení a implementácii finančných prostriedkov Európskej únie.
Autor je súčasný predseda a zároveň nezávislý kandidát na predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja.