Viete, čo majú spoločné zloženie hypotekárneho úroku na úrovni percenta v roku 2021 a štyroch percent v roku 2023? Úplne všetko. Pomer jednotlivých zložiek zostáva aj po zvýšení sadzieb totožný. Absolútne najväčšiu časť tvorí úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí na financovanie týchto hypoték. Druhou, nepomerne menšou zložkou úroku je hrubá marža banky.
Nie, ani tá nesmeruje do vreciek bankárov, ako sme si už niekoľkokrát mohli vypočuť. Skladá sa z prirážky potrebnej na krytie rizík spojených s nesplácaním úveru. Tiež z nákladov banky na spracovanie každej jednej hypotéky.
Len minoritnú časť celkového úroku tvorí čistý zisk banky, pričom jeho pomer na celkovej skladbe úroku sme pri náraste sadzieb nezvyšovali.
Nárast sadzieb sa týka všetkých krajín EÚ ako daň za boj s vysokou infláciou. Nepomáha tomu ani zhoršený ratingový výhľad Slovenska reflektujúci okrem iného aj rozpočtové riziká.
Obzvlášť s blížiacim sa termínom 30. septembra 2023 a naháňaním volebných preferencií sa nám však ťažko argumentuje, že úroky na hypotékach nerastú práve pre vyššie marže bánk na úveroch. A ani si nimi nenafukujeme zisky. Zisky rastú z dôvodu rastu ekonomiky a aj rastúceho úverového portfólia, čo ide ruka v ruke. Tiež pre rast sadzieb na trhu všeobecne.
Sme si dobre vedomí toho, že refixácia úrokov čaká tisícky domácností. S kolegami v banke sme urobili ilustratívny prepočet.
Ak si klient zobral v našej banke stotisícovú hypotéku v roku 2020 za úrok 1,02 percenta, jeho mesačná splátka bola dosiaľ necelých 378 eur, teda 33 percent priemernej mzdy na Slovensku. Po troch rokoch pri novom úroku 4,19 percenta by bola jeho splátka vyššia o 144 eur a tvorila zhruba 37 percent priemernej mzdy.
Prepočty NBS za celý trh hovoria o ešte nižšom náraste priemernej mesačnej splátky – na úrovni asi 100 eur mesačne, pričom potvrdila, že veľká väčšina domácností je pripravená zvýšenie splátok zvládnuť.
Nie, nezatvárame si oči pred individuálnymi prípadmi domácností, ktoré sa môžu ocitnúť v problémoch, a o riešeniach pre ne diskutujeme na odbornej úrovni. Ale nebudeme sa podieľať na predvolebnom boji o voliča.
V téme rastu úrokov a zisku bankového sektora netreba hľadať žiadne senzácie, ani ju zveličovať, nieto ešte zneužívať. Pri prílišnom hľadaní senzácií tam, kde nie sú, nám potom môžu unikať iné dôležitejšie témy a problémy.
Za zmienku stojí skutočnosť, ktorá možno trochu zostala v ústraní týchto debát. ECB zverejnila výsledky záťažových testov, ktoré potvrdili mimoriadnu odolnosť matiek najväčších bánk na Slovensku, a to aj v prípade kríz. A to je dobrá správa nielen pre klientov, ale aj pre štát a politikov.