Ľudia majú zakorenený zvyk predpovedať budúcnosť na základe rozšírenia súčasného trendu. Táto metóda nedáva vždy správne výsledky. Platí to pre väčšinu finančných časových radov vrátane úrokových mier. Sedemdesiate roky minulého storočia sa vyznačovali bezprecedentným nárastom inflácie. Niektoré krajiny, najmä Spojené kráľovstvo a USA, zaznamenali prvýkrát v čase mieru dvojcifernú infláciu. Okolo roku 1980 sa celkom bežne očakávalo, že tento trend bude pokračovať až do hyperinflácie (t. j. rastu cien o viac ako 100 percent ročne).
Nastal však zlom: vlády a centrálne banky dospeli k záveru, že ľudia už majú inflácie dosť. V pomerne krátkom čase sa infláciu podarilo skrotiť. Klesajúci trend však ešte dlho pokračoval. Ekonómovia sa čudovali, prečo sú úrokové sadzby také nízke. Mnohé úročené nástroje mali v tom čase záporné ocenenie a manažéri poisťovní a penzijných fondov prežívali ťažké časy. Teoretici sa snažili nájsť príčinu nízkych sadzieb.
Koniec globalizácie
Priniesli v podstate dve vysvetlenia. Po prvé, úrokové sadz...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.