Za jeden z najväčších úspechov postcovidových vlád je často označovaný Plán obnovy a odolnosti. Ide o reakciu Európskej únie na pokles ekonomickej aktivity v dôsledku pandémie covidu-19 a nízku odolnosť členských štátov EÚ reagovať na externé šoky.
Slovenská republika bola medzi prvými krajinami so schváleným plánom obnovy, s uzavretými dohodami s Európskou komisiou a k dnešnému dňu prijala už tri platby za splnené míľniky a ciele. V polovici decembra podala aj štvrtú žiadosť o platbu.
Bývalá podpredsedníčka vlády pre plán obnovy a eurofondy Lívia Vašáková po poslednom rokovaní úradníckej vlády skonštatovala, že budúcej vláde zanechávajú plnú a dobre upratanú špajzu.
Bývalá vláda tiež zdôrazňovala vysokú transparentnosť vo vzťahu k informovanosti o stave vykonávania plánu obnovy. Semafor indikujúci plnenie jednotlivých míľnikov a cieľov je sprístupnený na stránke venovanej plánu obnovy, ktorú spravuje Úrad vlády SR.
Aký plán obnovy Slovensko vlastne má? Ide o dokument v rozsahu viac ako 800 strán. Na porovnanie český má 116 strán. Takmer sedem desiatok reforiem a približne rovnaký počet investícií.
Zatiaľ čo reformy sme časovo predsunuli do prvých žiadostí o platbu, projekty a opatrenia viazané na konkrétne merateľné ciele v podobe napríklad štvorcových metrov zrenovovaných budov súdov, počtu reprofilizovaných lôžok, počtu novovytvorených miest v materských školách či kilometrov revitalizovaných vodných tokov sú pred nami.
Informácie o stave týchto projektov by ste však v semafore hľadali márne. Väčšina projektov sa zatiaľ nerozbehla. Na projekty informatizácie sme z plánu obnovy alokovali viac ako štvrtinu z celkovej výšky 6,4 mld. eur.
Samotná IT komunita bije na poplach a argumentuje, že pri priemernej dĺžke obstarávania IT projektu desať mesiacov by na pomyselnom semafore už teraz musela svietiť červená.
Iné opatrenia sú sporné svojou samotnou podstatou – je márne usilovať sa o výkup pozemkov v národných parkoch, keď samotní vlastníci odmietajú tieto pozemky predať.
Sporný sa javí aj osobitný zákon o ochrane krajiny, keďže Slovensko má už účinný zákon o územnom plánovaní, ktorý záujmy ochrany krajiny zohľadňuje.
Iný príklad nepostupujúceho projektu je zavedenie centralizovaného riadenia vybraných štátnych nemocníc – je ťažké si predstaviť, že takúto centralizáciu je možné vykonať bez predchádzajúceho riadneho procesného, finančného, klinického či personálneho auditu každej nemocnice.
V médiách sa často objavujú výzvy či dobre mienené upozornenia, aby súčasná vláda nezasahovala do reforiem, ktoré Slovensko deklarovalo za splnené v rámci plánu obnovy.
Prípadné zásahy by totiž znamenali jazykom Európskej komisie „zvrátenie míľnikov“, a teda možné pozastavenie budúcich platieb.
Slovensko nečelí riziku zvrátenia míľnikov, ale nízkej pripravenosti projektov, ku ktorým sa v pláne obnovy zaviazalo a prostredníctvom ktorých má preukázať vybudované kilometre, obnovené štvorcové metre, vytvorené miesta v škôlkach. Nie priebežné poradie, ale výsledok bude tým, čo rozhodne o tom, či Slovensko bude na konci roka 2026 obnovené a odolnejšie.