Minulý týždeň sa bilancovalo prvých sto dní vládnutia. Plán obnovy ako jeden z hlavných zdrojov financovania reštartu našej ekonomiky po pandémii covidu-19 však zostal v úzadí. Preto ponúkam svoj vlastný odpočet.
Po prvé, potreba vyššej transparentnosti a miery objektivity, ako prebieha jeho implementácia. Až do minulého týždňa webové sídlo plánu obnovy a odolnosti (POO) ponúkalo len tri investičné projekty, a to všetky nad 50 miliónov eur. Významná finančná alokácia POO je však v desiatkach menších projektov. O stave ich implementácie nevie verejnosť, ani tá odborná, prakticky nič. Aj preto sme sprístupnili semafor ďalších takmer tridsiatich projektov s nákladmi prevyšujúcimi 20 miliónov eur. Investičný semafor vytvára istý tlak aj na samotných prijímateľov napredovať v projektoch želateľným tempom.
Po druhé, vláda sa zaviazala k tomu, že žiadny už realizovaný míľnik nezvráti. V tejto súvislosti je najviac diskutovaným opatrením zavedenie výdavkových limitov. Ak ich parlament schváli, vláda je pripravená vykonať všetky potrebné kroky na ich zavedenie. Ak schválené nebudú, bude potrebné ujednotiť výklad príslušnej legislatívy. Určite však Slovensko nebude ašpirovať na to, byť prvou krajinou, ktorá by už realizovaný míľnik zvrátila.
Po tretie, revízia plánu obnovy. Na jej možnú potrebu upozornil podpredseda vlády Peter Kmec už pri preberaní agendy. Bolo zjavné, že viacerým opatreniam chýba intervenčná logika, nepomáhajú ekonomike ani občanom. Aj preto v decembri minulého roka uložila vláda rezortom úlohu, aby identifikovali tie opatrenia, ktoré nebudú ani pri maximálnom úsilí schopné splniť. Výsledok prekvapil aj nás samotných. Do kategórie „nesplniteľných“ spadla na základe úsudku samotných rezortov približne jedna tretina všetkých opatrení. Na jednej strane toto číslo indikuje, ako často sa za minulých vlád menilo politické vedenie rezortov, v dôsledku čoho sa niektoré opatrenia realizovali len veľmi pomaly, na druhej strane platí, že Slovensko si takú rozsiahlu revíziu plánu obnovy nemôže dovoliť. Sme v polovici implementácie a vytvoriť nové opatrenia so zmysluplnými cieľmi, ktoré zároveň budú súladné s pravidlami POO, je nereálne.
Úlohou nášho úradu bude preto navrhnúť Európskej komisii také flexibility, aby sme väčšinu cieľov splnili. Počet opatrení vyžadujúcich zásadné zmeny sa tým výrazne zníži. Vo vzťahu k plánu obnovy často počúvame aj kritiku prijímateľov, že výzvy sú administratívne veľmi náročné. Za to si však do veľkej miery môžeme sami. Čím komplikovanejšie výzvy nastavíme, tým väčšiemu riziku ich neatraktívnosti čelíme. Takzvaný gold plating – príliš veľa komplikovaných a zbytočných podmienok – známy z eurofondov, je škriatkom, ktorý „úraduje“ aj v pláne obnovy. A, samozrejme, aj prostredie, v ktorom sa verejné zdroje používajú, by si vyžadovalo korektnú debatu – kvôli pár vinníkom často trestáme všetkých. Ale to je už námet na iné zamyslenie.