Autor je externým spolupracovníkom HN.
Česko vraj čakajú osudové voľby. Asi polovica spoločnosti a politickej scény razí naratív, že pokiaľ sa po nich ujme moci expremiér Andrej Babiš, krajina prvýkrát od pádu komunizmu „odbočí“ na cestu mimo demokratických mantinelov. Tak ako Slovensko (lebo Fico) a Maďarsko (lebo Orbán).
Zaujímavé pritom je, že v politickej kariére Babiša (bol už ministrom financií aj premiérom) nenájdete žiadne „oporné body“ takejto katastrofickej predpovede. Ony sa koniec koncov ťažko hľadajú aj na doterajšej politickej ceste Roberta Fica. Ten síce po atentáte zreteľne „zhrubol“, ale demokratický systém nenapáda. Fakt, že má v zuboch napríklad mimovládny sektor, je daný tým, že ho považuje za súčasť opozície, a tým aj za „legitímny cieľ“.
Z trojice Babiš, Fico a Viktor Orbán môžeme iba posledného spomenutého označiť za akýsi druh „demontéra“ liberálnej demokracie. Maďarský premiér naozaj podnikol niekoľko zreteľných krokov, ktorých cieľom je „ovládnuť“ systém. Dokonca to aj filozoficky zdôvodňuje. Neverí v budúcnosť Západu a liberálnej demokracie a tvrdí, že Maďari musia ísť inou cestou. Navyše pustil do tamojšej ekonomiky veľa čínskeho a ruského elementu. A hoci sa Orbán v snahe podmaniť si systém dostal pomerne ďaleko, hrozbu porážky v najbližších voľbách určite nemôže vylúčiť. A tá mu z definície veci môže hroziť iba preto, že Maďarsko je stále de iure demokratickou krajinou. Navyše členským štátom EÚ aj NATO.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 49% na dočítanie.
Zostáva vám 49% na dočítanie.