Mnohí dnešní influenceri, ktorí so schválením čínskej vlády predstavujú krásy Tibetu, vedome či nevedome papagájujú čínsku propagandu.
Málo už sa však vie, že o niečo podobné sa Čína pokúsila už v 50. rokoch, krátko po tom, čo začala Tibet okupovať. Svoju úlohu v tom zohrali aj českí filmári Vladimír Sís a Josef Vaniš.
Dvaja mladí Čechoslováci sa v roku 1954 dostali do Tibetu tak, že v spolupráci s Filmovým štúdiom Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády mali natočiť celovečerný farebný film dokumentujúci stavbu cesty z čínskeho Čcheng-tu do hlavného mesta Tibetu Lhasa.
Do projektu sa dostali na základe zmluvy o kultúrnej spolupráci, ktorú socialistické Československo podpísalo na začiatku päťdesiatych rokov s novozaloženou Čínskou ľudovou republikou.
Cesta Vladimíra Sísa (1925–2001) a Jozefa Vaniša (1927–2009) predstavovala hneď niekoľko prvenstiev: nielenže to boli prví Čechoslováci, ktorí Tibet navštívili, ale okrem sovietskych „špecialistov“ išlo o vôbec prvých cudzincov, ktorí sa do tejto oblasti dostali po jej pripojení.
Keď sa dostali do tibetských oblastí, väčšina novej cesty, ktorú prišli nafilmovať, už bola hotová. Dokončovali sa len posledné úseky v južnom Tibete, kde sa mala spojiť cesta vedúca z Khamu s kratšou časťou, budovanou od Lhasy.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo vznikli dva rozdielne filmy o Tibete.
- Prečo bol dalajláma pre obe strany iným symbolom.
- Čo denníky filmárov odhaľujú o tlaku z čínskej strany.
- Prečo je tibet aj dnes krajinou mlčania.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 82% na dočítanie.