Autor je guvernérom NBS a členom Rady guvernérov ECB.
To, čo sa začalo ako globálny energetický šok a bol problém len pre niektoré firmy, dnes presakuje do celej ekonomiky. Výroba a doprava niektorých tovarov sú drahšie a to sa môže skôr či neskôr prejaviť na raste cien v obchodoch. Je to nepríjemná situácia.
Aj preto musí byť Európska centrálna banka (ECB) ostražitá a pripravená konať. Naše štvrtkové zvýšenie úrokových sadzieb bolo rozhodným a potrebným krokom. Ceny potravín, energií či iných tovarov a služieb sa počas roka menia podľa vývoja na svetových trhoch. Je to štandardný vývoj. Dnes sú tu však náznaky, že by sa zdražovanie týchto vecí mohlo odraziť v mnohých oblastiach.
V článku sa ešte dočítate:
- Guvernér NBS vysvetľuje, prečo lacnejšie či drahšie energie nemusia zostať len problémom firiem, ale môžu sa postupne premietnuť do cien v obchodoch.
- Dozviete sa, prečo podľa guvernéra NBS nie je správny čas vyčkávať a prečo môže byť oneskorená reakcia centrálnej banky rizikom.
- Záver ukazuje, ako ECB uvažuje o ďalšom zvyšovaní sadzieb, jadrovej inflácii a ochrane cenovej stability v neistom období.
Dostupné pre predplatiteľov 
Niekto by si mohol povedať, že to celé treba prečkať a spoľahnúť sa, že keď bude všetko drahšie, začnú ľudia nakupovať menej a ceny klesnú. Teraz však nie je správny čas vyčkávať a tváriť sa, že sa nič nedeje. Vyššie ceny energií s nami pravdepodobne zostanú dlhšie, než mnohí predpokladali. Napriek práve oznámenej mierovej dohode medzi Spojenými štátmi americkými a Iránom nie je možné zvrátiť škody na Blízkom východe zo dňa na deň.
Čím dlhšie budú pretrvávať problémy s dodávkami ropy a plynu z Perzského zálivu, tým väčšie je riziko, že sa bude zdražovanie prejavovať v mnohých tovaroch a službách. Musíme dávať veľký pozor, či nezačnú vyššie ceny energií tlačiť na rast cien služieb alebo na rast miezd. Zatiaľ to nie je vidieť, no môže to prísť. Vzniká to nenápadne a ak nezasiahneme včas, mohlo by to skutočne doraziť.
Urobili sme prvý krok smerom k skroteniu inflačných tlakov – v horizonte jedného až dvoch rokov. Naša misia sa však zďaleka nekončí. Prichádzajúce informácie čoraz jednoznačnejšie potvrdzujú, že máme čo robiť. Trhy v zásade vedia, čo od nás čakať, keď sa inflácia odchýli od nášho dvojpercentného cieľa.
Aj keby sme sadzby zvýšili ešte raz či dvakrát, zostane jadrová inflácia – inflácia bez cien, ktoré zvyčajne veľmi kolíšu (energie, potraviny a podobne) – nad úrovňou dvoch percent. Tento vývoj je neuspokojivý. Potrebujeme nájsť nové „vhodné miesto“.
V ľudskej reči to znamená, že potrebujeme nastaviť úrokové sadzby tak, aby bola menová politika dostatočne prísna a po určitom čase vrátila infláciu naspäť na želanú úroveň. Niet pochýb, že sa nám to podarí. Bude si to však vyžadovať odhodlanie pružne reagovať na prichádzajúce údaje o vývoji ekonomiky. Chce to rozhodnosť pri ochrane cenovej stability.
Povzbudzujúca je odolnosť európskej ekonomiky. Videli sme to v minulosti a vidíme to aj dnes. Rast je síce pomalší, no vplyv na to majú aj dlhodobé štrukturálne problémy. Čo a kedy presne urobíme, bude závisieť od prichádzajúcich údajov. No smerovanie je jasné.
Osobne sa prikláňam k tomu, aby sme konali rázne hneď na začiatku. Žijeme v neistých časoch, preto je veľmi rozumné zostať flexibilní a prispôsobovať naše ďalšie kroky vývoju situácie. Nech sa však už stane čokoľvek, určite nebudeme sedieť so založenými rukami. Budeme konať dôrazne a primerane.
