Memorandum o porozumení medzi USA a Iránom konečne uzrelo svetlo sveta a americký prezident Donald Trump ho osobne podpísal na slávnostnej večeri organizovanej pri príležitosti 250. výročia vzniku USA jeho francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom na zámku Versailles. Trumpova „iránska sága“ sa tým však zďaleka neuzatvára.
Večera vo Versailles je Macronovým „trumpovským manažmentom“, hovorí expert
Šéf Bieleho domu vstúpil do vojny s Iránom s maximalistickými cieľmi: zlikvidovať jadrový program Teheránu spolu s jeho raketovými kapacitami a preseknúť iránsku podporu regionálnym spojencom, predovšetkým Hizballáhu a Hamasu.
Výsledok po viac ako troch mesiacoch vojny? Iránsky sľub, že nepostaví jadrovú bombu a povedie ďalšie rokovania o svojom jadrovom programe a prímerí v Libanone, ktoré môže Hizballáh považovať za faktické víťazstvo.
O balistických raketách teheránskeho režimu sa memorandum nezmieňuje. Odblokovanie Hormuzského prielivu je síce úspech, je to však iba návrat k predvojnovému stavu. Bola na to potrebná vojna?
Známy americký zahraničnopolitický expert Walter Russell Mead preto vyniesol nad memorandom ešte vcelku milosrdný verdikt: vyhliadky na jeho naplnenie sú prinajlepšom hmlisté. A určite bude zaujímavé vidieť, kam sa americko-iránske rokovania posunú za dva mesiace, počas ktorých platí predĺžené prímerie.
Už teraz je však možné identifikovať niekoľko Achillových piat, ktoré môžu naplnenie memoranda riadne skomplikovať.
Pochybnosti sú na mieste
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo jadrová dohoda vyvoláva pochybnosti,
- Ako Izrael komplikuje prímerie s Iránom,
- Prečo odmínovanie Hormuzu nemusí stačiť,
- Či môže vzniknúť „studený mier".
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 52% na dočítanie.
Zostáva vám 52% na dočítanie.
