Prieskumy, ktoré zverejnila agentúra AKO dva týždne pred konaním komunálnych volieb, môžu naznačiť, kto v jednotlivých mestách patrí k favoritom, ale skúsenosti ukazujú, že reálne výsledky volieb bývajú iné.
„Nie je dobré príliš veriť prieskumom. Napokon, nemáme k dispozícii čerstvý prieskum," povedal v diskusii na Tablet.tv publicista Juraj Hrabko.
Ako vidí kandidátov v Bratislave?
Dvojtýždňové moratórium na prieskumy spôsobuje, že sa verejnosť nedozvie, ako sa nálady voličov menia v čase vrcholiacej kampane a o mnohom rozhodne až schopnosť kandidátov zmobilizovať voličov v čase volebného dňa.
„Mobilizácia rozhoduje vždy. A politické strany, keď už vyslovia niektorému kandidátovi podporu, mobilizujú svoju členskú základňu a sympatizantov, aby išli a toho kandidáta aj zvolili," povedal Hrabko.
Špecifická situácia je v Bratislave, kde býva v porovnaní s celoštátnym priemerom účasť voličov ešte nižšia a miera mobilizácie zohráva ešte významnejšiu úlohu. „Ivo Nesrovnal bol v roku 2014 prieskume až tretí," upozornil Hrabko.
Napríklad podľa prieskumu agentúry MVK z októbra 2014 viedol Milan Kňažko s podporou 34,4 percenta pred Milanom Ftáčnikom s 33 percentami hlasov a Iva Nesrovnala v prieskume označilo len 17,6 percenta voličov.
V reálnych voľbách však zvíťazil práve Nesrovnal.
„Pred štyrmi rokmi bol neopozeraná tvár, mohol sľubovať, čo chcel. Ako to dnes môže robiť napríklad pán Mika alebo Vallo. Dnes už Nesrovnal sľubovať, čo chce, nemôže. Ale podľa môjho názoru kampaň nerobí zle. Všetko si načasoval tak, aby to vyšperkoval. Ale to je normálna vec, ktorú robia aj starostovia mestských častí. Všetko dobré sa necháva na záver, aby to ľudia videli a vo voľbách to nezabudli oceniť," povedal Hrabko.
„Pán Vallo je dobrý manažér a robí dobrú kampaň. A viaceré médiá mu naleteli na to, že dal 'tím Vallo' do 'rovnítka' s politickými stranami. Pritom 'tím Vallo' nie je nič, žiadna organizácia," dodal publicista.
„Silnou stránkou Václava Miku je, že je známa tvár. Ale v komunálnej politike nikdy nepracoval, jeho skúsenosti sú úplne iné. O komunálnej politike podľa môjho názoru nevie nič," tvrdí Hrabko.
Mika je silný kandidát
Napriek tomu považuje Václava Miku za silného kandidáta a reálne šance na zvolenie vidí aj u Jána Mrvu.
V tejto súvislosti pripomenul, že kandidát SaS a OĽaNO na predsedu bratislavského VÚC Juraj Droba tiež v prieskumoch nefiguroval na prvých priečkach, podpora silných strán bratislavského regiónu sa však ukázala ako rozhodujúca.
„Je to možné," reagoval Hrabko na otázku, či Mrva dokáže zopakovať Drobov úspech.
Podľa Hrabka však záleží aj na stranách, ktoré Mrvu podporujú, či svoje úlohy v kampani zvládnu. „Šance Jána Mrvu sú výrazne vyššie pri nižšej voličskej účasti. Má podporu politických strán. Neviem, či robia, ale mali by robiť všetko preto, aby ich kandidát vo voľbách uspel," upozornil Hrabko.
Bratislava nie je typická len nízkou volebnou účasťou, ale aj tým, že voliči v posledných dvoch voľbách uprednostnili zmenu. Podľa Hrabka to nie je dané len tým, že voličov zmeny sa darí lepšie mobilizovať, ale aj dlhodobo zlou dopravnou situáciou v hlavnom meste. „Bratislavčanov ťaží najmä doprava a tá sa nelepší, a to ani výhľadovo. Zato stavia sa všade, kde sa len dá," povedal Hrabko.
V druhom najväčšom slovenskom meste, Košiciach, podľa neho vznikla takmer modelová situácia, keď sú favoritmi kandidát opozície, koalície a nezávislý kandidát. „Uvidíme, či vyhrá vládna koalícia, alebo parlamentné mimovládne strany. Alebo tretí, ktorý je zatiaľ v úzadí," povedal Hrabko.
Potvrdí sa trend nezávislých kandidátov?
Podobný súboj sa podľa neho dá očakávať aj v ďalších mestách. „Tieto voľby budú z hľadiska analytikov zaujímavé aj preto, že prebiehajú vo výbušnej situácii a ukáže sa, či sila vládnej koalície ostáva zhruba na rovnakej úrovni, alebo získavajú mimovládne strany," odhaduje Hrabko.
Zaujímavé podľa neho bude aj to, či sa potvrdí trend nárastu podpory nezávislých kandidátov, alebo si svoje pozície posilnia strany. V roku 2014 získali najväčší podiel medzi zvolenými starostami a primátormi práve nezávislí kandidáti (takmer 38 percent), na druhom mieste skončil Smer-SD (29,11 percenta) a na treťom s veľkým odstupom KDH (4,19 percenta).
„Je to spôsobené viacerými faktormi. Prvým, ale nie jediným, je to, že vôbec môžu kandidovať ako nezávislí, čo sa napríklad v prípade parlamentných volieb nedá," poznamenal Hrabko.
„Druhý dôvod poukazuje na zlyhanie politických strán v ich podstate. Nie náhodou sa v posledných komunálnych voľbách najviac presadil Smer a KDH, ktoré majú veľké členské základne po celej krajine. Ostatné strany nemajú také veľké členské základne, nemajú, koho by z vlastných radov postavili, a preto hľadajú, koho by mohli podporiť. Po voľbách potom úspech nezaradených kandidátov, ktorých podporili, pripisujú sebe, uzavrel Hrabko.