Témou posledných dní je rast preferencií ĽSNS, respektíve to, že v istej optike sa môže stať víťazom volieb. Nevidíte za tým v istej miere neschopnosť opozície spojiť sa do nejakého uceleného bloku?
Áno, aj. Ak štandardná politika nefunguje, narastá neštandardná a zase naopak. Čiže Kotleba nie je žiaden politický génius. O tom je to celé. Tých chýb sme urobili niekoľko a jedna z nich bola aj to, že sme neašpirovali na víťaznú emóciu.
A kde sú dôvody, že ste sa ako opozícia nedokázali spojiť?
Už sa s tým nedá nič robiť. Kandidátky sú odovzdané, spojiť sa už nedá. Hotovo, vymaľované. Čiže my sme o túto emóciu prišli. Nehráme na víťaza, hráme na prečíslovanie, ale čo je najväčší paradox, že extrémisti hrajú na víťaza. Veď oni vyženú posledného opilca z krčmy, aby šiel voliť, lebo ten bude motivovaný, že tí naši to dajú.
A nie je to aj o tom, ako opozičné strany komunikujú s voličmi?
Pri ĽSNS sa to zbieha. V politike funguje faktor zgravitovania, že vy dokážete k sebe zgravitovať všelijaké prúdy. A to je presne, čo sa teraz darí. Som rád, že sa zapli červené svetlá, upozorňujem na to dlho. Ja s kotlebovcami bojujem desať rokov, teraz sa pozapínali červené svetlá aj inde, ale naozaj tu hrozí, že sa to zgravituje. Zranené a zlomené duše, ľudia, ktorí sa chcú pomstiť systému.
Ale čím je to, že napríklad KDH týchto ľudí nedokáže osloviť a dostať možno na svoju stranu?
Chyby v štandardnej politike sú už také, že už v určitom čase sa ten vlak vykoľají na druhú koľaj. A toto je zodpovednosť nás všetkých, od Mosta-Híd cez tých nešťastníkov zo Smeru a neviem koho. Oni neustále preukazujú, že štát zlyhal – v zdravotníctve, školstve, v súdnictve. Zisťujeme, že náš bývalý generálny prokurátor je opilec a gauner. A bývalý minister financií je pomaly gauner na úrovni Miletičky.
Hovoríme o pánovi Počiatko...
Zostáva vám 85% na dočítanie.