Prezidentka SR Zuzana Čaputová:
|
Vážené spoluobčianky, vážení spoluobčania, dovoľujem si prihovoriť sa vám v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Druhý článok Ústavy Slovenskej republiky sa začína formuláciou: „Štátna moc pochádza od občanov...“ Áno, uznávam, že všetci poznáme situácie, keď je pre nás občanov ťažké uveriť tomu, že štátna moc pochádza od nás. Ale sú aj také dni, keď je pravdivosť tejto formulácie nespochybniteľná. Jedným z nich je aj deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Ako občania nemáme žiadnu dôležitejšiu a významnejšiu príležitosť, aby sme svojim hlasom ovplyvnili to, čo nás osobne presahuje. Aby sme ovplyvnili podobu a charakter nášho štátu. Svojou účasťou vo voľbách prijímame spoluzodpovednosť za jeho osud. Demokracia, ako vláda ľudu môže fungovať len vtedy, ak samotní ľudia nerezignujú na svoje právo rozhodnúť, kto má v krajine vládnuť a kto jej má slúžiť. To všetko sú dôvody, pre ktoré je účasť vo voľbách nielen vyjadrením spolupatričnosti k spoločenstvu, v ktorom žijeme, ale aj prejavom moderného vlastenectva. V deň volieb sme si všetci rovní, lebo každý z nás má iba jeden hlas. Tvrdenie, že náš hlas nič nezaváži, nie je pravdivé, pretože o konečnom výsledku volieb neraz rozhodli len minimálne rozdiely. Každý hlas preto môže byť ten rozhodujúci. Ak má niekto predstavu, že keď nepríde do volebnej miestnosti, tak sa na voľbách vlastne nezúčastní, podlieha ilúzii. Hlas, ktorý neodovzdáte, sa nestratí. Iba sa proporcionálne rozdelí medzi všetky strany, ktoré sa dostanú do parlamentu. Ak v osobnom živote nedovolíme, aby o nás a našich veciach rozhodoval niekto iný, nie je dôvod, aby sme nechali iných rozhodovať o našom hlase, keď ide o vec celospoločenského významu. Voľbám zvykneme dávať rôzne prívlastky. Každé môžu byť dôležité, či zlomové z iného pohľadu. O tri dni nás čakajú v poradí už desiate slobodné voľby od Novembra 89. Najdôležitejšie z nich boli zrejme voľby na sklonku 90. rokov, v ktorých sme sa jasne postavili za hodnoty slobody, demokracie a zároveň rozhodli o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Verim, že tento spoločenský konsenzus aj po nastávajúcich voľbách pretrvá. Voľby sú spravidla súbojom medzi kontinuitou a zmenou. Na Slovensku sme v paradoxnej situácii, keď sa všetky strany hlásia k zmene. Je to tak preto, že spoločnosť potrebuje vieru v spravodlivosť a tej sa nám za uplynulé roky nedostávalo v primeranej miere. Nedokázali sme ju totiž uchrániť pred jej zneužívaním. Najväčšou témou a zároveň najväčšou príležitosťou týchto volieb je preto prinavrátenie dôvery v spoločnosti. Vážení spoluobčania, pretože ešte doznieva volebná kampaň a máme v čerstvej pamäti, čím sme si v nej prešli, chápem aj výhrady, že časť voličov mohla kampaň tohto druhu od účasti vo voľbách skôr odradiť, ako presvedčiť. Ani v týchto voľbách sme sa, žiaľ, nevyhli klamstvu, falošným hrozbám a manipulácii strachom. Kampaň však už máme za sebou a deň rozhodnutia o budúcnosti Slovenska pred sebou. Využime šancu vyjadriť sa a príďme voliť. Nenechajme sa odradiť, nenechajme sa vystrašiť, nenechajme sa rozhádať, dôverujme si. Myslime prosím na to, že voľby nie sú koncom cesty. Sú začiatkom jej novej etapy. Aj po nich budeme všetci spolu dýchať ten istý vzduch, budeme tu spolu žiť a spolu tvoriť našu budúcnosť. S novou vládou, ktorá vzíde z demokratických volieb, s ktorou budú spojené veľké očakávania. Bez pochýb bude treba trpezlivosť a spoluprácu. Vážené spoluobčianky, vážení spoluobčania, my, oprávnení voliči Slovenskej republiky, predstavujeme suveréna, ktorý má ako jediný právo rozhodnúť o najdôležitejších veciach nášho štátu. Počas dvoch dní moratóriá máme čas a možnosť, aby sme v pokoji zhodnotili, čím si nás kandidáti pokúsili získať, kto nás presvedčil a vďaka čomu. Ak chceme žiť v spoločenstve, ktoré bude zodpovedať našim očakávaniam, požiadavkám a túžbam, máme morálnu povinnosť využiť svoje volebné právo. Bude to osobný príspevok každého aktívneho voliča v prospech spravodlivého a hrdého Slovenska, ktoré je domovom pre nás všetkých. Zvládneme to! |
Andrej Danko, predseda parlamentu:
|
Drahé Slovenky, drahí Slováci, občania Slovenskej republiky, Vec verejná – po latinsky Res publica, je služba národu, služba verejnému blahu. To je podstata zastupiteľskej demokracie, ktorú v našej slobodnej spoločnosti rozvíjame 30 rokov. Právo voliť a právo byť volený je výsada, ktorú chráni Ústava nášho štátu. V sobotu 29. februára máme opäť právo slobodne vyjadriť svoj názor. Využime naše ústavné právo a poďme voliť! Naša domovina po stáročia uchováva silný duchovný cyrilo-metodský odkaz. Tradície našich otcov žijú v každom z nás. Buďme hrdí na naše korene, z ktorých vyrastá mohutný strom nášho národného spoločenstva. Z úcty k našim predkom a lásky k našim deťom musíme tento čarovný kúsok zeme chrániť. Je v našom národnom záujme, aby bola naša vlasť bezpečným a prosperujúcim domovom pre nás všetkých. Aby každý občan Slovenskej republiky cítil, že má rovnaké práva ale aj rovnaké povinnosti. Aby sme podporovali rodinu, ako zväzok muža a ženy. Aby sme pomáhali, ctili si našich starých rodičov, ktorí Slovensko v ťažkých časoch budovali, ale aj bránili. Aby sme nezabúdali na našu mladú generáciu, ktorá ponesie štafetu nášho národného bytia v budúcnosti. Sme na križovatke dejín. A nie je to prvý raz, kedy nás osud vyzýva prejaviť odvahu a múdrosť. V tomto období sa rozhoduje o charaktere nášho štátu. Rozhodujme sa prezieravo, na základe zdravého úsudku. Na výber máme niekoľko ciest. Správnou je však len tá, ktorá vedie k pokore a k poznaniu samých seba. Tá, ktorá sa opiera o hodnoty, ktoré sú určené našimi predkami. Nezraďme ich. Počúvajme hlas nášho srdca a nášho svedomia. Rozlišujme tých, ktorí pre národ pracujú od tých, ktorí majú len prázdne sľuby. Nezapredajme náš ťažko vybojovaný národný štát. Slúžme sami sebe, pracujme pre seba. Nebuďme otrokmi vo vlastnom štáte. My sme tu doma! Dokážme to aj v tých najbližších voľbách. Zachovajme Slovensko, aké ho poznáme my a aké chceme a to aj pre nasledujúce generácie! V tom nám Pán Boh pomáhaj! |
Predseda vlády Peter Pellegrini:
|
Slovenky a Slováci, vážení spoluobčania, už v sobotu sa otvoria brány volebných miestností a my budeme rozhodovať, kto nás najbližšie štyri roky bude zastupovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Z hľadiska kvality života sú parlamentné voľby azda najdôležitejšie zo všetkých. Preto vás chcem v prvom rade vyzvať, aby ste prejavili svoj názor, využili svoje volebné právo a rozhodli ste o tom, kam sa Slovensko bude štyri roky uberať. Máme jedinečnú možnosť ovplyvniť život v našom štáte. Nikto iný, iba občania Slovenskej republiky majú právo povedať, komu dajú mandát na spravovanie vecí verejných. O zložení národnej rady, podobe vlády i obsadení funkcie premiéra nebudú rozhodovať ani médiá, ani hysterické výkriky na sociálnych sieťach. Len a len ľudia rozhodnú, kto ich bude zastupovať, a tak je to dobre. Nedajme si túto možnosť vziať. Veľmi by ma tešilo, keby silným hlasom prehovorili všetky slovenské regióny. Som presvedčený, že Slovensko bude iba také silné, aké budú jeho jednotlivé časti. Tak ako sila každej rodiny je postavená na medzigeneračnej solidarite, tak sila štátu sa musí opierať o solidaritu a vzájomnú pomoc centra a regiónov. Všade majú ľudia právo na dobrú prácu za dobrý plat, dostupnú zdravotnú starostlivosť, kvalitné vzdelanie či pocit bezpečia. Preto by o budúcej podobe slovenskej politiky mali prehovoriť tak obyvatelia tých najmenších obcí, ako aj menších a väčších miest či metropoly. Preto vás všetkých bez rozdielu bydliska pozývam k volebným urnám. Účasť na voľbách považuje niekto za právo, iný za svoju občiansku povinnosť. Ja osobne ju považujem predovšetkým za spoločenskú zodpovednosť. Nerozhodujeme totiž iba o sebe, ale o svojich deťoch, rodičoch, susedoch a všetkých ľuďoch na Slovensku. Preto si, prosím, doprajme nielen niekoľko minút na návštevu volebnej miestnosti. Ale doprajme si aj chvíľku času na to, aby sme svoje rozhodnutie dobre zvážili. Skúsme si predovšetkým odpovedať, aké Slovensko by sme chceli mať o štyri roky. Ako sa za ten čas zmení svet okolo nás a ako by sa malo zmeniť Slovensko. Prvoradou našou úlohou je vytvoriť podmienky na vnútropolitickú stabilitu bez zbytočných hádok a škriepok. Tá je kľúčom k ďalšiemu úspechu Slovenska ako síce malej krajiny, ale so šikovnými a pracovitými ľuďmi. Skúsme si pomenovať priority, ktoré by naši volení zástupcovia mali napĺňať. Či chceme, aby Slovensko napríklad ostalo členskou krajinou Európskej únie a NATO, či chceme, aby ostalo sociálnym štátom, aby bolo stabilné, bezpečné a riadené kompetentnými ľuďmi. Ak si pomenujeme svoje priority, skúsme sa sami seba opýtať, kto ich najlepšie naplní. Skúmajme, či sľuby, ktoré nám jednotliví kandidáti dávajú, sú vôbec uskutočniteľné. Posudzujme ľudí podľa ich doterajších skutkov, nielen podľa rečí. Pozrime sa teda aj na to, čo majú tí-ktorí kandidáti za sebou, aké majú osobnostné či vzdelanostné predpoklady a aké skúsenosti z práce, o ktorú sa uchádzajú. Predstavme si ľudí, ktorým dávame dôveru, priamo na postoch, na ktoré kandidujú. Ak si ich tam predstaviť nevieme, dajme dôveru tým, ktorí svoje poslanie zvládnu. Politici musia rozhodnutie ľudí bez výhrad prijať a s pokorou rešpektovať. Musia prijať karty, ktoré im rozdali ľudia, a na ich základe sa dohodnúť na prieniku svojich programových priorít. Slovensko potrebuje funkčný parlament i vládu, ktorá začne čo najrýchlejšie pracovať. Ľudia od politikov očakávajú dohodu, nie večné hašterenie. Dovoľte mi na záver povedať jedno osobné prianie. Veľmi by som si želal, aby nech sa už parlamentné voľby skončia akokoľvek, boli jedným z krokov k zmiereniu ľudí na Slovensku. Nie ďalším krokom k ich rozdeľovaniu. Veľmi ma trápi, keď vidím, ako politika odcudzuje vzájomne rodiny, priateľov či kolegov na pracovisku. Náš národ bol v histórii úspešný vždy vtedy, keď bol jednotný. Čakajú nás nové časy, plné zmien, a my musíme spoločne prekročiť ich prah. Nech nás preto vo voľbách nevedie nenávisť, ale záujem o budúcnosť Slovenska a jeho národnú súdržnosť. Ďakujem vám za pozornosť. |