Vďaka bitcoinu môžu banky už čoskoro prísť o svoju hlavnú funkciu, a to správcu depozít a sprostredkovateľa platobného styku. Ako je tento scenár reálny? Sú kryptomeny len bublina alebo naša reálna budúcnosť? Odpovedal Jaroslav Brychta, hlavný analytik XTB Česká republika a Slovenko.

​Vaša spoločnosť ako prvý tuzemský broker ponúkla klientom obchodovanie kryptomien. Dá sa s nimi obchodovať ako s klasickými menami (forexom) alebo sú tam rozdiely?

S klasickými menami sa dá veľmi dobre obchodovať na dennej báze, ale vďaka inflácii nie sú práve najlepšou dlhodobou investíciou. Kryptomeny sú ale aktívom, ktoré začína stále viac obchodníkov zaujímať práve kvôli ich dlhodobému investičnému potenciálu. A aby aj nie… Bitcoin vzrástol za posledný rok o 400 % a napríklad cena Etherea sa zvýšila dokonca o 1700 %.

Mnohým ľuďom sa môžu zdať kryptomeny ako jednoznačná bublina, ktorá musí zákonite spľasnúť.

To samozrejme nie je možné vylúčiť. Kryptomeny sú stále veľmi mladou a nepreskúmanou technológiou a mnoho vecí sa môže kedykoľvek pokaziť. Odmietnuť ich ale bez hlbšej úvahy ako bublinu môže byť predsa len celkom unáhlené.

Vezmime si napríklad bitcoin ako najstaršieho predstaviteľa tohto stále veľmi mladého odvetvia. Aj keď bitcoin vznikol v januári 2009, obchodovať sa s ním začalo až niekedy v polovici roka 2010. Burza vtedy vznikla úplne prirodzene proste preto, že stále viac ľudí bitcoin chcelo vlastniť. Ľudia už ale nechceli vyťažené bitcoiny rozdávať len tak zadarmo, ako bolo do tej doby zvykom a rozhodne ich nebavilo vymieňať si bitcoiny za doláre a eurá na priamo. Jednak to bolo nepraktické a hlavne museli veriť protistrane, že im za bitcoiny skutočne pošle peniaze. 

V tom čase vznikla bitcoinová burza?  

Áno, a bitcoin mal zrazu objektívnu trhovú cenu. Tá bola zo začiatku sotva pár centov, ale s ďalším rastom dopytu samozrejme začala narastať. Bitcoin vďaka tomu odrazu prilákal pozornosť nielen pár IT geekov, ale aj širšieho publika ľudí, ktorí chceli túto technológiu vyskúšať. 

No a samozrejme tiež ľudí, ktorým prišla táto kryptomena zaujímavá a chceli na nej zarobiť. Cena ďalej rástla, o bitcoine sa začalo písať v médiách, dopyt rástol ešte viac a pretože je ponuka bitcoinov obmedzená, dramatický rast ceny bol razom na svete. V percentách je tento rast obrovský hlavne preto, že bitcoin skutočne rástol v podstate z ničoho. 

Prečo sa ľudia vôbec začali o bitcoin zaujímať a prečo záujem trvá aj teraz, kedy už sa zdá celkom drahý?

Predovšetkým preto, že technológia blockchainu, ktorá je hlavným prínosom strojcu bitcoinu Satoshi Nakamota, je skutočne svojím spôsobom revolučnou inováciou. Rovnako ako nám všetkým internet umožnil rýchlu a bezplatnú výmenu informácií a navždy zmenil to, ako informácie prijímame a distribuujeme, môže podľa mnohých bitcoin a technológia blockchainu zmeniť podobnou mierou tiež svet financií.

Čo je to ten blockchain?

Blockchain je vo svojej podstate databázou alebo, ak chcete, veľkou účtovnou knihou, ktorá je zdieľaná po celom svete nespočetným množstvom užívateľov prostredníctvom peer-to-peer sietí, v podstate na internete. Táto databáza obsahuje všetky transakcie a predovšetkým zostatky na všetkých účtoch, ktoré sú navyše verejné a vďaka veľmi chytrému šifrovaniu nesfalšovateľné.

Podobá sa to vedeniu zostatkov mien na bankovom účte?

Bitcoin v tomto ohľade nie je ani tak menou, niečím, čo by sme mohli fyzicky vlastniť, ako skôr súhrnom zostatkov v tejto účtovnej knihe. Každý, kto chce svoj zostatok na účte utratiť, musí najskôr pred všetkými preukázať, že týmto zostatkom skutočne disponuje a sieť pomocou chytrých algoritmov zaistí, že prostriedky budú bezpečne prevedené z účtu A na účet B bez toho, aby mohli byť utrácané v rovnakom čase niekde inde. 

Na rozdiel od bežného platobného styku, aký poznáme napríklad, keď platíme kartou alebo využívame medzibankový prevod, táto sieť funguje vlastne sama o sebe a nepotrebuje žiadneho sprostredkovateľa, ktorý by zostatky na účte a to, či je možné tieto zostatky utratiť, overoval. 

To znie ako budúcnosť finančných služieb.

Toto je samo o sebe revolučné. Aj keď vám to možno na prvý pohľad nepríde zaujímavé, tak vďaka bitcoinu (a zatiaľ stále veľa fantazírujeme) je možné si po prvýkrát v modernej histórii predstaviť svet bez bánk. Alebo aspoň bez ich chrbticovej funkcie ako správcu depozít a sprostredkovateľa platobného styku. To bolo samo o sebe pred pár rokmi ešte úplne nemysliteľné.

​Ako sa líši prevod kryptomien v blockchaine oproti prevodu mien v bežnom bankovom prostredí?  

Transakcie môžu byť vďaka blokchainu rýchlejšie, lacnejšie a bezpečnejšie. Nikto netvrdí, že tu za niekoľko rokov vďaka kryptomenám nebudú banky, ale rozhodne nie je úplne mimo tvrdiť, že kryptomeny môžu aspoň v niektorých oblastiach finančníctva do budúcna získať celkom ľahko zaujímavú konkurenčnú výhodu.

Hovoríme stále o bitcoine. Stoja za pozornosť aj ďalšie kryptomeny?

Ako som uviedol pred chvíľou, kryptomeny nie sú iba bitcoin a v skutočnosti je ich oveľa viac. U nás v obchodnej platforme nájdete päť najobchodovanejších, ale pretože je bitcoin verejný a úplne otvorený projekt, ktorý môže ktokoľvek skopírovať, existuje dnes približne 700 ďalších kryptomien.

Niektoré sú takmer presnou kópiou bitcoinu s drobnými vylepšeniami (napríklad litecoin), iné ako napríklad Ethereum ponúkajú úplne nové funkcie a potenciálne vylepšenia. Všetky ale majú jedno spoločné a to je práve technológia blockchainu.

Prečo by mal uspieť práve bitcoin, keď si takmer ktokoľvek môže urobiť vlastnú kryptomenu?

Pravdou je, že úspech bitcoinu nie je rozhodne zaručený, ale je v súčasnej dobe najviac pravdepodobný. Bitcoin má totiž oproti ostatným menám niekoľko veľmi zásadných výhod.

Bitcoin bol predovšetkým dlhú dobu prvou kryptomenou, vďaka ktorej má takzvanú first mover advantage, t.j. výhodu, ktorú majú väčšinou všetky firmy, ktoré sa ako prvé objavia v novo vznikajúcom sektore. Vďaka tomu dnes na bitcoine pracuje ďaleko najviac developerov zo všetkých kryptomien a bitcoin je krytý skutočne špičkovou mozgovú kapacitou.

Zároveň je vďaka svojej veľkosti najťažšie napadnuteľný, má najväčší infraštruktúru, najväčší užívateľskú základňu a logicky teda aj najsilnejší sieťový efekt. Ten je špeciálne pre menu absolútne zásadným aktívom. Pretože čím viac ľudí menu využíva, tým viac je užitočná k výmene a tým viac ďalších nových užívateľov ju bude ochotných k výmene využívať. 

Môže v budúcnosti vedľa seba úspešne fungovať viacero kryptomien?

Rovnako ako Facebook nie je jedinou sociálnou sieťou, keď postupne vznikol Twitter, Instagram, Snapchat, Pinterest, Linkedin a ďalšie deriváty sociálnych platforiem, môžu vedľa seba existovať tiež rôzne kryptomeny, ktoré sa líšia svojimi funkcionalitami, rýchlosťou či spôsobom využitia.

700 kryptomien je ale naozaj trochu príliš a na drvivú väčšinu kryptomien sa podľa mňa bude spomínať ako na nástroj na obohatenie ľudí, ktorí danú kryptomena v lepšom prípade vymysleli a v horšom len skopírovali.

Na kryptomenách sa preto zdá byť dnes bublina predovšetkým v počte kryptomien samotných, ktorá mne osobne veľmi pripomína internetovú bublinu z roku 2000. Tá bola vtedy pre rad internetových spoločností katastrofálna, ale tiež z nej vyrástli dnes tak dominantné firmy ako napríklad Google, Amazon alebo eBay

Môžete nám povedať niečo viac o histórii a veľkosti celého ekosystému bitcoinu alebo o tom, ako rýchlo rástol od svojho vzniku?  

Na tému kryptomien som nedávno napísal report, kde je to všetko uvedené je a ktorý si môžete stiahnuť na sk.xtb.com/bitcoin.

Ako majú obchodníci ku kryptomenám pristupovať, ak s nimi chcú obchodovať?

Najskôr je asi potrebné si uvedomiť, že ide stále o celkom zvláštne aktívum, ktoré má tak trochu svoje vlastné pravidlá. Na rozdiel od ostatných mien alebo akcií, v prípade kryptomien nemáme žiadne pravidelne zverejňované výsledky, ktoré by nám hovorili, ako si celý sektor vedie. Kryptomeny sú proste decentralizovaným svetom a veľa informácií, ktoré by nás trebárs zaujímali, jednoducho nie sú k dispozícii.

Trh je navyše v porovnaní so skutočne zavedenými finančnými aktívami stále celkom malý a stačí pár zlých správ, ako krach niektorej z bitcoinových búrz, snaha o reguláciu v niektorých krajinách alebo jednoducho len väčšia predajná objednávka niektorého z veľkých hráčov a cena sa môže počas chvíle prepadnúť pokojne aj o desiatky percent.

Kryptomeny sú stále predovšetkým jeden veľký experiment a je nevyhnutné k nim preto takto pristupovať.

Čo by ste teda obchodníkom poradili? 

Zlatým pravidlom pre každého, kto chce investovať do kryptomien, by malo byť tradičné: Investujte iba toľko, koľko ste ochotní stratiť. Vysoký potenciálny výnos je totiž vykúpený rizikom, ktoré ďaleko presahuje riziká investovania do bežných inštrumentov. 

Kryptomeny sú stále mladou a do značnej miery neprebádanou technológiou s radom nedoriešených otázok. Až čas ukáže, či sú špekulatívnou bublinou, alebo technológiou, ktorá má skutočne potenciál zmeniť náš názor na to, čo vlastne peniaze predstavujú a či môžu byť niekedy v budúcnosti po mnohoročnom období štátneho monopolu trebárs znovu súkromné.

​Kto je Jaroslav Brychta?

Ako analytik finančných trhov sa venuje predovšetkým analýze menového trhu, menovej politike centrálnych bánk a jej vplyvu na finančné trhy. Zaoberá sa tiež technickou analýzou najviac obchodovaných finančných inštrumentov. Pravidelne poskytuje komentáre do živého vysielania Českej televízie, prispieva do online médií a vystupuje na investičných konferenciách. Od roku 2007 pracuje v spoločnosti X-Trade Brokers. Jeho analýzy si môžete prečítať na portáli pre traderov xPuls.sk.

O technológiu blockchain a rozvoj kryptomien sa zaujíma od samého začiatku a patrí k jedným z najrešpektovanejších odborníkov na túto tému v Českej republike a na Slovensku.

(pr)