V rámci tejto  tzv. rozšírenej zodpovednosti musia zabezpečiť a financovať aj náklady na environmentálne vhodnú likvidáciu a najmä zhodnotenie určených druhov odpadov. Plniť príslušné nariadenia litery zákona môžu sami alebo prostredníctvom tzv. organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). K určeným odpadovým komoditám  patrí aj odpad z elektrozariadení. Systém nakladania s elektroodpadom je dnes na Slovensku dobre rozbehnutý. Aby fungoval ešte lepšie, MŽP SR vydalo nedávno pre výrobcov elektrozariadení novú pomôcku. Čo prináša výrobcom, dovozcom a  spotrebiteľom?  O tom hovoríme s Mgr. Petrom Valentom - riaditeľom ENVIDOMU - Združenia výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu, ktoré ako OZV rieši povinnosti výrobcov elektrozariadení.

Od začiatku tohto roka vstúpila do platnosti nová kategorizácia elektrozariadení, ktorá implementuje obsah príslušnej európskej smernice. Jej cieľom je zjednodušiť  systém pri zaraďovaní elektrospotrebičov do odpadu. O aké zmeny ide?

Zásadná zmena je v tom, že počet kategórií elektrozariadení sa znížil z desať na šesť a tie, ktoré obsahujú látky nebezpečné pre životné prostredie majú svoje „vlastné“ kategórie. Sú to najmä chladiace zariadenia, televízory s monitormi a svetelné zdroje. Tie sa musia sledovaťsamostatne, práve z dôvodu ochrany životného prostredia.  Zvyšné tri kategórie tvoria zariadenia, ktoré po novom rozlišujeme najmä podľa veľkosti. Ďalšou nemenej dôležitou zmenou je to, že od roku 2019 platí tzv. otvorený rozsah. To znamená, že výrobcovia musia plniť povinnosti pre všetky elektrické zariadenia, pokiaľ sa ne nevzťahujú tzv. výnimky z rozsahu. Elektrozariadení používaných bežne v domácnostiach sa to však  týka  len ojedinele.  

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí jedenásť OZV, ktoré pre svojich členov zabezpečujú plnenie ich povinností  súvisiacich s nakladaním s elektroodpadom. Môžete aj pre laika vysvetliť, ako celý systém v praxi funguje a prečo je dôležité správne stanoviť aj zoznam výrobkov vyňatých z pôsobnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov?

Predovšetkým ide o to, aby sa s cieľom čo najúčinnejšej ochrany životného prostredia a s ohľadom na charakter používania elektrozariadení jasne rozlíšilo, pri ktorých výrobkoch je potrebné, aby za nakladanie s odpadom z nich zodpovedal len výrobca v rámci svojej tzv. rozšírenej zodpovednosti, a pri ktorých je zodpovedný predovšetkým ich používateľ alebo držiteľ, a to v súlade s povinnosťami pôvodcu odpadu vyplývajúceho z platnej legislatívy.

Zodpovednosť výrobcu poznáme všetci zo zberu bežného elektroodpadu  z domácností  – chladničky, práčky, vysávače, televízory, telefóny a pod. Spotrebiteľ ich jednoducho môže odovzdať na zbernom dvore v obci alebo v predajni. Druhú skupinu však tvoria také zariadenia, u ktorých  riziká spojené s nakladaním s elektroodpadom z nich, neumožňujú takto jednoducho ich odovzdať do zberu.  do zberu. Naopak, mnohé sa do zberu „bežného“ elektroodpadu ani dostať nesmú. Môžu to byť napr. zariadenia, ktoré boli používané na skladovanie infekčných či toxických látok. Sú to tiež  zariadenia, ako sú napr. splitové klimatizácie, u ktorých je prvoradé zabezpečiť, aby sa z nich odborne odstránili  nebezpečné látky ešte počas ich demontáže. Sú to aj zariadenia, ktoré sú pevnou súčasťou budov a mnohé ďalšie.

Výsledkom mnohých diskusií a rokovaní súvisiacich s novou kategorizáciou elektroodpadu je tzv. Pomôcka pre výrobcov elektrozariadení, ktorú vydalo začiatkom apríla MŽP SR. Ide o zoznam výrobkov vyňatých z pôsobnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ako sa zoznam tvoril?

Zoznam výnimiek vychádza už zo starších rozhodnutí ministerstva. . Čiže nie je nový. Len sa v súvislosti s novou kategorizáciou elektrozariadení aktualizoval. Výnimky sú definované aj v smernici 2012/19/EÚ o elektrických a elektronických zariadeniach a v zákone o odpadoch. MŽP SR v tomto procese aktívne spolupracovalo s viacerými OZV a s odbornými organizáciami výrobcov. My sme v tomto procese spolupracovali najmä s Asociáciou priemyselných zväzov, Zväzom elektrotechnického priemyslu, so Slovenským zväzom pre chladiarenskú a klimatizačnú techniku, či so Zväzom výrobcov domácich spotrebičov APPLiA a Zväzom automobilového priemyslu. 

Pri definovaní zoznamu sa posudzovalo množstvo faktorov. Medzi vyňaté elektrozariadenia sa tak zaradili napríklad výrobky, u ktorých z hľadiska ich konštrukcie nie je možné jednoznačne určiť zodpovedného výrobcu, sú súčasťou väčších celkov alebo iných zariadení, na ktoré sa už rozšírená zodpovednosť výrobcov vzťahuje (napr. sú súčasťou bežných domácich spotrebičov alebo automobilov), ale aj zariadenia, ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti Slovenska.

​Prečo sa zoznam tvoril tak dlho?

Rozsah a vývoj nových elektrozariadení je obrovský.  A výnimky v smernici a zákone nie sú pri všetkých zariadeniach jednoznačné, najmä nie z pohľadu výrobcov. Obrovské názorové rozdiely sú dokonca aj medzi jednotlivými krajinami EÚ. Najčastejšie je to pri tzv. veľkých pevných inštaláciách, veľkých priemyselných náradiach, elektrokomponentoch či iných súčastiach budov, technológií alebo automobilov. Týka sa to aj elektrických káblov, plynových spotrebičov, textilu s elektrickými časťami a mnoho iných výrobkov. Vyňaté zariadenia tvoria však len tú menšiu časť. Platí a je rozhodujúce,  že pokiaľ sa v zozname vyňatých zariadení nenachádza  konkrétne uvedený výrobok, musí za neho jeho výrobca alebo dovozca plniť povinnosti vyplývajúce so zákona o odpadoch vo vzťahu k tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

Aké elektrozariadenia máte na mysli pod termínom veľké pevné inštalácie?

Dobrá otázka a príklad. Veľké pevné inštalácie detailnejšie definuje smernica EÚ. Vieme čo je inštalácia, vieme čo je pevná, ale pod pojmom „veľká“ si každý môže predstaviť niečo iné. Preto aj vznikla táto pomôcka pre výrobcov. Definície výnimiek sme doplnili o jasne stanovené a merateľné parametre, na základe ktorých ich môžeme rozlíšiť.  Napríklad pri veľkých náradiach sme na odlíšenie doplnili hmotnosť a pri klimatizačných zariadeniach (nie mobilných) obsah nebezpečných plynov. Medzi výnimky patria aj slnečné kolektory, eskalátory, dopravníkové pásy a mnoho iných zariadení.

Pri klimatizáciách či tepelných čerpadlách je  tiež veľmi dôležité,  aby sa odborne demontovali tak, aby z nich chladivá neunikali do okolia. A to ešte pred ich samotnou prepravou na recykláciu. 

Aké zmeny prináša nový zoznam výrobcom? Bude to pre nich znamenať viac povinností alebo zvýšenie nákladov?

Nie. Absolútna väčšina výrobkov v zozname, teda vyňatých zariadení spod tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov  nie sú bežnými elektrozariadeniami. Tým, že sa zoznam po nedávnej aktualizácii ani zásadne nemenil, nemá na  výrobcov ani bežných  občanov zásadný dopad. Výrobky vyňaté zo zoznamu sa  nebudú vykazovať medzi elektrozariadenia uvedené na trh a  výrobcovia za ne nebudú  vyberať recyklačné poplatky, ako to poznáme pri tzv. domácich spotrebičoch.

Hmotnosť týchto výrobkov uvedených na trh sa nezapočítava ani do množstva, z ktorého sa vychádza pri výpočte cieľov zberu na elektroodpad stanovených pre Slovensko Európskou úniou. Nezahŕňa  sa  ani do množstva, z ktorého sa počíta zberový podiel  výrobcov stanovených Ministerstvom životného prostredia SR. Absolútna väčšina odpadu z týchto výrobkov sa  v zbere komunálneho elektroodpadu nesmie a ani nebude vyskytovať vôbec, napríklad priemyselné stroje. Alebo sa od iných zložiek komunálneho odpadu nedá odlíšiť - napr. textilné výrobky s osvetlením (napr. tenisky s LED blikajúcou podrážkou).  Ľudia ich totiž skôr odovzdajú do zberu textilu alebo ich  nosia ďalej, aj keď LEDka nefunguje.

Čo odporúčate výrobcom a ostatným dotknutým osobám v tejto oblasti?

Vydanie zoznamu vyňatých elektrozariadení v tejto podobe prispeje k vytvoreniu systému s reálnym prínosom pre ochranu životného prostredia. Tak, aby sa recyklačné poplatky vyberali predovšetkým za elektrozariadenia, ktorých sa spotrebitelia naozaj bežne zbavujú. Vydanie zoznamu tiež   vytvára priestor na to, aby si svoje zákonné povinnosti dôsledne plnili nielen výrobcovia, ale aj pôvodcovia a držitelia takýchto elektrozariadení.

Zverejnený zoznam vyňatých zariadení z tzv. zodpovednosti výrobcov však nie je nemenný.

Treba ho sledovať či už individuálne alebo prostredníctvom svojich OZV. Bude sa minimálne v ročných intervaloch prehodnocovať aj na základe poznatkov praxe, keď sa tieto výrobky stanú odpadom.

Výrobcovia vyňatých elektrozariadení si preto  musia byť vedomí svojej  spoluzodpovednosti za ochranu životného prostredia. Svojich odberateľov by mali v tejto oblasti vzdelávať.  Mali by ich informovať o tom, aké legislatívne povinnosti  majú ako  držitelia alebo pôvodcovia budúceho odpadu z týchto výrobkov a že za environmentálne nakladanie s týmto elektroodpadom nesú spoluzodpovednosť. Samozrejmou súčasťou tohto vzdelávania by mali byť informácie o prípadnom obsahu nebezpečných látok v týchto výrobkoch a ako s nimi nakladať počas používania alebo po vyradení, tak aby sa zabránilo poškodzovaniu životného prostredia. 

(pr)