Ekofarma BOS-POR Agro patriaca pod SANAGRO
Ani neúrodná pôda a horšie výrobné podmienky nemusia automaticky znamenať neúspech. Práve naopak. Tak to bolo aj v prípade ekologickej spoločnosti BOS-POR AGRO v Borskom Svätom Jure na Záhorí. Táto farma sa za noc rozhodla, že v rastlinnej produkcii a chove zvierat nebude používať žiadne synteticky vyrobené hnojivá a chemické prípravky na ochranu rastlín. A ktorá aktuálne pred seba postavila náročnú výzvu. Svoje ekologické produkty chce dostať viac do povedomia Slovákov. A v tom jej má pomôcť aj nový majiteľ, spoločnosť SANAGRO.
Na biopoľnohospodárstvo zo dňa na deň
Na Slovensku je viac ako 500 ekologických fariem, ktoré spolu obhospodarujú 193-tisíc hektárov pôdy. Z toho 65-tisíc pripadá na ornú pôdu, 126-tisíc hektárov sú trvalé trávne porasty a malý zvyšok, niekoľko stoviek hektárov, patrí sadom a viniciam. Málokto však vie, že na Húškoch v Borskom Svätom Jure je jedna z najväčších ekologických fariem na Slovensku. Hospodári na viac ako 3 700 hektároch pôdy.
Farma, ktorá vznikla tesne po miléniu, už prešla viacerými štádiami vývoja. A ako hovorí jej riaditeľ a dlhoročný poľnohospodár Ľuboš Irša, vývoj prebieha neustále. Sám sa celý život venoval poľnohospodárstvu, už od svojej strednej školy. A to aj napriek tomu, že ho k pôde a práci so zvieratami nikto z rodiny neviedol. Na poľnohospodárskych podnikoch si prešiel všetkými funkciami, od ručnej práce na poli, cez prácu agronóma, až po manažovanie farmy. V podniku, kde naposledy pracoval, ho oslovil majiteľ, či by s ním nechcel podnikať práve na spomínanej farme v Borskom Svätom Jure. Súhlasil.
Ľuboš Irša vedel, že pred ním stojí neľahká úloha. V tom čase sa začalo Slovensko vo väčšej miere orientovať na dovoz potravín a podľa štatistík začala od roku 2001 kontinuálne klesať výmera poľnohospodárskej pôdy. „Rozhodnutie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa rodilo postupne. Práve kvôli piesčitým a málo úrodným pôdam bolo potrebné zamyslieť sa, ako vrátime farme aj ekonomický zmysel. Suché podmienky znižujú účinnosť hnojív a chemických prípravkov. Tieto vstupy do výroby neboli adekvátne úrodám, ktoré podnik dosahoval. Bola to pre nás čistá strata,“ spomína Irša, ktorý na farme zostal aj po tom, ako ju v auguste 2017 kúpila spoločnosť Sanagro orientovaná na investície do poľnohospodárstva.
Ekofarma BOS-POR Agro patriaca pod SANAGRO
Zmenu na bio museli chcieť všetci
Písal sa rok 2005, keď sa do povedomia poľnohospodárov začali dostávať vládne agroenvironmentálne programy. Uprednostňovali výrobné postupy šetrné voči životnému prostrediu. Najvyšším stupňom bola práve ekologická poľnohospodárska výroba. Mala nastavené presné pravidlá hospodárenia s vylúčením priemyselne vyrábaných hnojív a pesticídov.
No a v roku 2010 sa rozhodli zo dňa na deň. „Kolegom som povedal, že v nasledujúcom programovacom období začíname s ekologickým hospodárením. Nikto si to nevedel predstaviť a vládli obavy, že to nedokážeme. Dal som kolegom noc na premyslenie. Zmenu som nemohol chcieť len ja, museli sa s ňou stotožniť všetci,“ hovorí Irša. Čo sa stalo? „Ráno prišli a povedali, že ideme do toho.“ Odvtedy farma hospodári v systéme ekologického poľnohospodárstva.
Dôraz na rastlinnú výrobu
Ekofarma dnes pestuje na svojich poliach slnečnicu, hrach, pšenicu ozimnú, potravinársku raž, špaldovú pšenicu, ovos, jačmeň a krmoviny pre zvieratá. Obrábajú stovky hektárov pôdy a učia sa na vlastných chybách. Farmy sa oproti minulosti diametrálne zmenili. Využívajú moderné technológie, ako napríklad plečky s GPS navádzaním na cielené ničenie buriny či traktory s GPS, ktoré presne zasejú, čím šetria osivo. „Naučili sme sa správne osevné postupy, zistili, kedy je najlepšie ničiť burinu mechanickými postupmi. Keďže nemôžete použiť pesticídy, musíte zabrániť stratám pri pestovaní plodín tým, že zistíte, ako sa o pestované plodiny správne a v správnom čase starať," dodáva Ľuboš Irša.
Veľkým problémom pre ekofarmy na Slovensku je nedostatočne silná kúpyschopnosť obyvateľstva. Prvoradým kritériom pri nákupe v obchodoch je stále cena. „Ľudí mimo bratislavského okresu ťažko presvedčíte, že si majú kupovať ekologické výrobky, ak na ne nemajú dostatočný príjem. Väčšinu produkcie preto musíme vyvážať do zahraničia, prevažne Rakúska, Nemecka, Francúzska či Talianska. Tieto krajiny sú presvedčené o význame ekológie. Ekologickú produkciu od nás odkúpia, spracujú a predávajú ako domácu.“ Pri exporte do Rakúska a Nemecka sa však prognózy zhoršujú. Spomínané krajiny totiž postupne rozširujú plochy na bioprodukciu. Na ekofarme preto opäť premýšľajú, čo ďalej. Na Slovensku z ich bioprodukcie totiž zostávajú len krmivá, no chceli by viac.
Ekofarma BOS-POR Agro patriaca pod SANAGRO
Vstup silného partnera
V roku 2017 farmu odkúpila spoločnosť Sanagro, ktorá sa na Slovensku venuje podpore tradičného družstevníctva. Keďže Irša poznal do detailov nielen región, chod farmy, ale aj ľudí v spoločnosti, nechcel odísť a zostal riadiť farmu aj po vstupe nového majiteľa. Cieľ je jasný – ukázať spotrebiteľovi, aké kvalitné bioprodukty sa dajú dopestovať na našej pôde.
Ako Irša hovorí, vo veľkoprodukcii budúcnosť nevidia, skôr vidia prínos vo finalizácii produkcie. „Veľa Slovákov v blízkosti hraníc chodí nakupovať ekologické výrobky do Rakúska. Preto premýšľame nad tým, že by sme začali spracúvať to, čo vypestujeme. Do úvahy pripadá balíčkovanie biohrachu, biopšenice, bioražnej múky, ale napríklad aj spracovanie slnečnice či výroba vlastného oleja, predaj mäsa a mäsových výrobkov. Máme domáce úžasné a kvalitné ekologické produkty a chceme, aby ich konzumovali Slováci.“ Tieto plány by chceli realizovať do dvoch rokov. „Verím, že vstup silnej spoločnosti bude mať pozitívny ekonomický dosah. Dorobiť biovýrobok pre bežného spotrebiteľa je tak finančne náročné, že bez investora by si to farma dovoliť nemohla.“ Dnes je Sanagro najväčším ekoproducentom na Slovensku z hľadiska veľkosti obhospodarovanej výmery.
Fakty o ekofarme
- Na Záhorí vyrástla v roku 2002.
- Hospodári na katastrálnych územiach obcí Borský Svätý Jur, Sekule, Moravský Svätý Ján, Závod, Veľké Leváre, Lakšárska Nová Ves, Studienka.
- V systéme ekologického poľnohospodárstva podniká od roku 2010.
- Pri hospodárení nepoužíva žiadnu chémiu.
- Obhospodaruje 3 700 hektárov pôdy.
- Na poliach pestuje slnečnicu, hrach, potravinársku raž a potravinársky ovos, špaldovú pšenicu, pšenicu ozimnú, jačmeň na sladovnícke účely a krmoviny.
- Chovajú okolo 400 kusov hovädzieho dobytka mäsových plemien
- Od roku 2017 je jediným spoločníkom spoločnosť Sanagro
Farmám trvá minimálne dva roky, kým získajú biocertifikát
Ľuboš Irša, riaditeľ spoločnosti Bos-Por Agro, ktorá patrí pod Sanagro, hovorí o podmienkach, ktoré musia ekologické farmy dodržiavať.
Ľuboš Irša, riaditeľ spoločnosti Bos-Por Agro
Ako by sa dalo charakterizovať ekologické poľnohospodárstvo?
Veľmi zjednodušene povedané, ekologické poľnohospodárstvo využíva krajinu okolo seba tým spôsobom, ktorý ju neohrozuje, dokáže s ňou spolupracovať a zabezpečuje jej najlepšie podmienky na fungovanie. Ekofarmár nevyužíva na podporu rastu plodín či zvierat synteticky upravené látky v podobe chemikálií, pesticídov či priemyselných hnojív. Úrodu chránime mechanickým obrábaním v správnom čase a pomocou prípravkov na prírodnej báze.
Čo musíte robiť, aby sa zachovala úrodnosť pôdy?
Využívame čisto prírodné látky, napríklad ekologické hnojivá založené na užitočných baktériách. Existuje rad ďalších výrobných postupov, ako sú striedanie plodín, zelené hnojenie či pestovanie rastlín, ktoré viažu dusík. No a presné postupy treba dodržiavať aj pri chove hospodárskych zvierat.
Aké podmienky ste museli dodržať, aby ste ekovýrobu vôbec rozbehli?
Podmienky určuje štát a Európska únia. Každý, kto chce podnikať v ekovýrobe, sa musí prihlásiť na Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Tento štátny orgán zaregistruje podnik do registra ekologických producentov vrátane pozemkov, na ktorých podnik hospodári. Musí schváliť všetko, čo budeme na farme používať. Kontroly následne vykonáva ním poverená inšpekčná organizácia. V našom prípade Naturalis SK, ktorá ekofarmy aj certifikuje.
Takže po oznámení je farme udelený biocertifikát?
Nie. Prechod na certifikovanú ekologickú farmu musí byť postupný. Dva roky sme dodržiavali tzv. konverzné obdobie. Konverzné obdobie je akási očista pôdy aj zvierat od chémie. Všetko, čo sme v prechodnom období vypestovali, sa zatiaľ nesmelo označovať ako ekologické.
Stihne sa pôda za ten čas zregenerovať?
Dĺžka konverzného obdobia závisí od toho, čomu sa venujete. Pri obhospodarovaní ornej pôdy sú to dva roky. Rovnako to trvá aj pri živočíšnej výrobe, kde sa obdobie určuje podľa toho, či boli pôda a zvieratá zaradené do konverzie v rovnakom období. Pri sadoch a viniciach je obdobie až trojročné. Až potom, keď kontrolóri vedia, že ste v danom období nepoužili žiadne synteticky upravené hnojivo, tak získavate biocertifikát.
Ako často prechádzate testmi?
Minimálne raz do roka, pričom kontroly sú povinné. Musíme mať špeciálne vyškoleného agronóma, ktorý sa stará o to, aby sme mali všetko v poriadku. Niekedy prichádzajú aj neohlásené kontroly. Kontrolóri fyzicky sledujú pozemky, zvieratá, ustajňovacie priestory, sklady či výrobné priestory, kontrolujú aj účtovné doklady.
(pr)