Gejza Varga, producent štiav Južné Sady.
Bolo to ešte počas komunizmu, keď sa Gejza Varga rozhodol svoj život spojiť s ovocinárstvom. Dnes, o tridsať rokov neskôr, bez okolkov priznáva, že to nebolo jeho najlepšie rozhodnutie. Dôvod? Degradácia slovenského poľnohospodárstva, ktorá nastala po vstupe do Európskej únie. Napriek tomuto tvrdeniu však Gejza Varga v sebe pravého poľnohospodára nezaprie. Svoju farmu, ktorej dal meno Dallas, ako aj sady zbožňuje. Zasvätil im celý život a je na ne právom hrdý. Nečudujte sa – práve tu sa totiž pestuje ovocie, z ktorého sa následne vyrábajú jablčné šťavy značky Južné Sady. A tie v sebe skrývajú tri top: sú vlastnoručnej výroby, bez chémie i pridania cukru a vody.
Devastácia poľnohospodárskeho odvetvia však pre Gejzu Vargu znamenala jednu podstatnú zmenu v podnikaní – musel si nájsť silného obchodného partnera, ktorý mu pomôže s predajom. Stala sa ním skupina Sanagro, ktorá investuje do poľnohospodárstva na Slovensku. Vďaka tomu môže podnikať naďalej a vyrábať šťavy Južné Sady.
K poľnohospodárstvu ho „zverbovali“ ešte na škole
Gejza Varga pochádza z Bratislavy a k ovocinárstvu ho nikto z rodiny neviedol. Už ako gymnazista však vedel, kde je, ako to on sám nazýva, jeho oáza pokoja. Bola ňou záhrada starého otca v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice, kde si vybudoval svoj prvý skleník.
V Bratislave určitý čas pobudol, pôsobil tu ako hlavný odborný poradca pre citrusárov v bývalom Československu. Popri štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Brne ho však „zverbovali“ z vtedajších štátnych majetkov na post ovocinára a jeho dnes už manželku na pozíciu kvetinárky. Ešte pred revolúciou tak Gejza Varga prišiel do obce Kravany nad Dunajom na juhu Slovenska. A práve tu nájdete jeho Dallas, tu žije dodnes. „Prišiel som sem na pozíciu hlavného ovocinára. Na starosti som mal 350 hektárov ovocných sadov. Bola to úžasná práca, ktorá nás bavila,“ spomína drobný farmár. A ako ďalej dodáva, krátko po revolúcii bol tento sad jedným z prvých štátnych majetkov určených na privatizáciu. „S manželkou sme sa chopili príležitosti a rozhodli sa, že si zoberieme do prenájmu 10 hektárov ovocných sadov,“ vraví Gejza Varga.
V tých časoch to bolo dobré rozhodnutie. Všetko ovocie aj zeleninu rozvážal na malom Forde do veľkoskladov a okolitých zelovocov. O kvalitnú úrodu bol vysoký záujem. Mimochodom, o svoju pozíciu sa Gejza Varga v Kravanoch nad Dunajom v tých časoch delil s ďalšími siedmimi ovocinármi. Aj napriek konkurencii však o biznis nebola núdza.
Gejza Varga, producent štiav Južné Sady.
Po vstupe do Únie farmu dotoval z vlastného
Zlom nastal po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004. „Obrovská záplava dovozu lacného ovocia a zeleniny spôsobila veľmi rýchly krach stoviek slovenských pestovateľov. Málokto vedel udržať krok s lacnou konkurenciou,“ objasňuje Gejza Varga, ktorý v Kravanoch zostal ako farmár ovocinár nakoniec už len sám.
Ako hovorí, jeho najväčším problémom bolo, že v tých časoch sa nemohol považovať za malého farmára. Na tento status obhospodaroval príliš veľký kus pôdy. Na druhej strane tá nestačila na to, aby sa vyrovnal veľkým hráčom, a teda sa stal nezaujímavý pre rozrastajúce sa zahraničné obchodné reťazce na Slovensku. „Mohol by som obhospodarovať maximálne dva hektáre, ak by som chcel svoju produkciu predávať mimo reťazcov, teda menším obchodníkom. My však máme deväť hektárov ovocných sadov, čo však neprodukuje toľko úrody, aby sme sa vyrovnali veľkým producentom a pokryli požiadavky veľkých predajcov.“
Pre Gejzu Vargu nastalo ťažké obdobie. Často sa dostával do existenčného rizika, podnikanie neraz „dotoval“ z vlastných úspor či úverov. V dôsledku veľkého pretlaku dovozového tovaru mu na poliach v kritických rokoch zhnilo dvadsať ton cibule či osem ton kapusty. Zanechať musel aj pestovanie pšenice, kukurice, mrkvy či zemiakov. „Ten nezáujem bol neznesiteľný a vidina toho, že poľnohospodárstvo nemá žiadnu budúcnosť, bola nepredstaviteľná. Pestovanie sa stalo výrazne stratové, kilogram zemiakov som predával za tri slovenské koruny. A ešte aj na to mi povedali, že sú drahé,“ vraví Gejza Varga. Ak chcel prežiť, musel vymyslieť, čo ďalej.
Kompletná zmena stratégie podnikania
Najhoršie obdobie prišlo v rokoch 2007 až 2012. „Nevedeli sme, čo urobiť s nepredanými jablkami. A najrozumnejšie bolo spracovať ich na šťavy. V tom boli na Slovensku len dvaja výrobcovia čisto prírodných štiav, ja som pribudol ako tretí. Záujem o šťavy bez chémie bol veľký.“
Problémy sa však nestratili. Na to, aby mohol šťavy Južné Sady vyrábať, musel zakúpiť drahé technológie na spracovanie. Hoci tak dokázal spracovať celú svoju úrodu jabĺk, využíval len tretinu kapacity výrobnej linky. Inými slovami – výroba nebola rentabilná. „Mohol by som síce spracovávať viac, na to som však nevedel zaistiť odbyt,“ priznáva. Aj tu teda musel hľadať ďalšie východisko. Našiel ho v novom obchodnom partnerovi, v spoločnosti Sanagro, ktorá sa rozhodla pomáhať malým poľnohospodárom so zaistením odbytu ich produkcie. Malí poľnohospodári, ktorí sú charakterizovaní ako samostatne hospodáriaci roľníci, totiž majú na Slovensku dva základné problémy: keďže vyrábajú v menšom, cenou sa nedokážu vyrovnať veľkopestovateľom schopným produkovať obrovské objemy za nižšie ceny. S tým súvisí aj ich slabšia vyjednávacia pozícia na trhu.
V Sanagre našiel najvhodnejšieho partnera
Dnes sa Gejza Varga venuje výrobe prírodných štiav Južné Sady a jeho syn sa stará o ich predaj a rozvoz. Tým, že kvalita štiav Južné Sady je veľmi vysoká, cena za ne musí byť primeraná nákladom na produkciu, a teda Gejza Varga nemá veľkého stabilného odberateľa. „Dohodli sme sa s jediným bratislavským reťazcom, ktorý predáva farmárske produkty. Aktuálne rokujeme s ďalším slovenským reťazcom. Priestor v ostatných veľkých zahraničných reťazcoch nevidím,“ hodnotí.
Spoločnosť Sanagro má plány prinavrátiť nášmu poľnohospodárstvu akýsi zašlý lesk a plánuje sa zamerať aj na predaj kvalitných farmárskych produktov pre slovenského zákazníka. Gejzovi Vargovi preto poskytuje obchodno-manažérske poradenstvo a pomoc pri zabezpečovaní predaja prírodných štiav a ich umiestňovaní na pulty reťazcov. Zároveň sú však jablkové šťavy Južné Sady základom pre výrobu prírodných nápojov, ktoré spoločnosť Sanagro plánuje rozbehnúť pod vlastnou značkou
"Nevedeli sme, čo urobiť s nepredanými jablkami. A najrozumnejšie ich bolo spracovať na šťavy. V tom čase boli na Slovensku len dvaja výrobcovia čisto prírodných štiav, ja som pribudol ako tretí."
Gejza Varga, malý poľnohospodár a producent štiav Južné Sady
(pr)