Ako sa správne zbaviť pneumatík? Hrozí i pokuta

Gumové plášte sa dajú spracovať a ďalej využiť. Dôležitá je však ich správna likvidácia.

Ako sa správne zbaviť pneumatík? Hrozí i pokuta

Pre automobily sú ešte stále pneumatiky jednou z kľúčových súčastí, ktoré zabezpečujú nielen dobré jazdné vlastnosti, ale taktiež dostatočný komfort a bezpečnosť. V súčasnosti existuje na trhu veľa druhov, rozmerov a typov pre všemožné vozidlá, no každé z nich čaká na konci ich „životného cyklu“ v podstate rovnaký koniec. Teda, aspoň by to tak podľa správnosti malo byť. Použité, zodraté alebo inak nevyhovujúce pneumatiky, ktoré sa už nemôžu využívať na svoj primárny účel, sa totiž správnou likvidáciou dokážu premeniť na ďalšie užitočné ekologické produkty. Príkladom môžu byť gumové podlahy na vonkajšie detské ihriská, do tovární, na železničné priecestia, alebo sa gumový granulát použije ako prímes pri stavbe ciest. Postup je pritom pre používateľa naozaj jednoduchý a nestojí žiadne ďalšie peniaze, len malú investíciu v podobe chvíle času. Viac zaujímavých informácií nájdete na www.kamspneumatikou.sk.

Od 1. januára 2016 prešla povinnosť spätného zberu odpadových pneumatík na ich distribútorov, ktorými sú samotní predajcovia pneumatík (stabilná prevádzka alebo aj internetový obchod), ako aj pneuservis. Tí sú teda podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch teraz povinní zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík bez ohľadu na výrobnú značku a dátum uvedenia pneumatiky na trh. Táto povinnosť platí úplne bezplatne a bez podmienky viazania sa na kúpu nejakej novej pneumatiky alebo iného tovaru. „Z uvedeného vyplýva, že ak mám odpadovú pneumatiku, tak ju mám odovzdať tam, kde nové pneumatiky predávajú alebo vymieňajú, a tieto subjekty sú povinné tieto pneumatiky odo mňa zobrať bezplatne,
aj keď nekupujem nové,“ uvádza Ing. Peter Gallovič, konateľ spoločnosti E.P.A. Cena za prevzatie a spracovanie takýchto použitých pneumatík je totiž zahrnutá už pri samotnej kúpe novej pneumatiky.

Spätný zber

Od 1. mája 2017 môže dokonca už aj samotná obec zbierať pneumatiky na vlastnom zbernom dvore alebo na určenom mieste, a to podľa platného všeobecne záväzného nariadenia. Ak teda práve vo vašom meste nie je žiadny pneuservis či predajňa takéhoto druhu, svoje pneumatiky môžete odovzdať aj na iných miestach. Zoznam zberných miest je možné nájsť napríklad na webovej stránke neziskovej spoločnosti ELTMA. Systém je nastavený tak, že výrobca platí celý systém nakladania s odpadom a zberové spoločnosti sú následne povinné mať uzavretú zmluvu s výrobcom alebo s Organizáciou zodpovednosti výrobcov, pre ktorých zber vykonáva. Z toho vyplýva, že servis alebo predajca uzatvára zmluvu s výrobcom (OZV), a ten mu oznámi, kto od neho odpadové pneumatiky odoberie a zaplatí tento odber. Jediné rozdiely pri zbere môžu nastať v kvalite poskytovaných služieb výrobcami (OZV), keďže záleží na hustote pokrytia územia SR, a tým aj na operatívnosti odvozu odpadových pneumatík.

Pri spätnom zbere ide o pneumatiky, ktoré používateľ aktuálne opotreboval a ihneď po tom odovzdal. Nejde teda o úplne všetko, čo nájdete vyhodené v lese. Každopádne, pneumatiky nepatria ani do prírody a dokonca ani do bežného komunálneho odpadu. Ak opotrebované plášte vyhodíte takýmto spôsobom, hrozí vám poriadne mastná pokuta. „Ak by sme sledovali právne dôsledky, tak držiteľovi odpadových pneumatík – občanovi, ktorý by ich neodovzdal distribútorovi a hodil by pneumatiku do kontajnera, by mohla hroziť pokuta do 1 500 eur. Uvedený priestupok by prejednávala príslušná obec,“ upozorňuje Gallovič. Ak by však uvedené konanie bolo preukázané právnickej osobe alebo tiež podnikateľovi, tak následná pokuta je stanovená od 1 200 až do 120-tisíc eur.

Môžu vás odmietnuť

Zberné miesta nemusia pneumatiku vždy prevziať. Takéto konanie je však možné len ak má zberné miesto plné kapacity a je povinné udeliť vám náhradný termín na odovzdanie odpadu. Každý predajca pneumatík alebo pneuservis je zo zákona totiž povinný ich od vás prebrať, a to zadarmo. V prípade, že by napriek postačujúcej kapacite tento úkon odmietol, toto porušenie môžete nahlásiť na okresnom úrade alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Ani čoraz rozšírenejšia sieť odberných miest zatiaľ neodkáže úplne zabrániť vytváraniu čiernych skládok. „Chceme predchádzať situáciám, keď sa pneumatiky objavujú v lesoch, potokoch alebo na iných nesprávnych miestach. Pneumatika nie je papierové vrecúško, ktoré sa rýchlo rozpadne. Preto budujeme čo najhustejšiu zbernú sieť čo najbližšie k spotrebiteľom,“ uzatvára Ing. Radim Filák, konateľ spoločnosti OZV ELTMA.

Ing. Radim Filák,

konateľ spoločnosti OZV ELTMA

Pneumatiky nie sú komunálnym odpadom. Ako sa teda rieši ich likvidácia a kto to financuje, keď sa na tento typ odpadu poplatky nevzťahujú?

Od roku 2016 vošiel do platnosti zákon o odpadoch 79/2015, ktorý definoval zodpovednosť za pneumatiky nové, ako aj za pneumatiky po skončení ich životnosti. Zber a spracovanie pneumatík patrí medzi povinnosti výrobcov a dovozcov pneumatík. Samotný zber je zákonom určený pneuservisom a predajcom, teda tzv. distribútorom, ktorí od konečných používateľov pneumatiku odoberú a zároveň zmluvou s výrobcom alebo dovozcom, prípadne s niektorou OZV si distribútor zaistí po vyzbieraní určitého objemu ich odber a konečné spracovanie.

To znamená, že spotrebiteľ môže odovzdať pneumatiku v ktoromkoľvek pneuservise alebo u predajcu bez poplatku, aj keď tam pneumatiku nekúpil ani nemenil?

Zákon všetkým pneuservisom i predajcom pneumatík ukladá povinnosť zadarmo prevziať od motoristov ojazdené pneumatiky bez ohľadu na ich značku, a to aj v prípade, že nenakúpi ďalší tovar alebo službu. Likvidácia pneumatiky je totiž už započítaná v cene pneumatiky a každý článok predaja musí túto informáciu uvádzať na predajnom doklade tak, aby spotrebiteľ vedel, že si spracovanie už zaplatil a neplatil pneuservisu či predajcovi ďalšie poplatky.

A ako to funguje, keď si zákazník kúpi pneumatiku cez e-shop, ktorý nemá kamennú predajňu?

Zákon pamätá aj na tento prípad. Každý, kto predáva pneumatiky výhradne zásielkovým spôsobom, je povinný informovať kupujúceho o mieste, kde mu opotrebované pneumatiky odoberie, a to v každom okrese tak, aby spotrebiteľ nemusel pneumatiky vracať poštou.

Čo sa stane v prípade, ak predajca alebo servis odmietnu tieto pneumatiky prevziať?

V prípade, že distribútor odmietne spätný zber, odporúčame občanom obrátiť sa na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

Aj v tomto segmente existuje nekalé podnikanie, dovoz neregistrovaných pneumatík na Slovensko.

Na trhu sa, samozrejme, objavujú aj takzvaní freeriders, to znamená osoby či firmy, ktoré ďalej predávajú dovezené pneumatiky, nezaregistrujú sa seriózne podľa zákona ako dovozcovia a neprihlásia sa k zákonným povinnostiam. Tento čierny dovoz ovplyvňuje štatistiky, pretože za tieto pneumatiky nie sú uhradené žiadne poplatky, čo znevýhodňuje konkurenciu a hlavne znemožňuje kupujúcemu podieľať sa následnena spätnom zbere a spracovaní. Radi by sme upozornili zákazníkov na to, aby sa zodpovedne všetci, ktorí nakupujú pneumatiky, vždy informovali, či má predávajúci všetky povinnosti v rámci zákona splnené. Pretože ak by to tak nebolo, tak zákon hovorí jasne o tom, že povinnosti prechádzajú na ďalšiu osobu, a v takomto prípade to znamená priamo na zákazníka. Každý predajca by mal vedieť dokázať plnenie povinností a uviesť takúto informáciu aj na doklade či faktúre.

Ako sa dá poznať, či je firma registrovaná, alebo nie?

Najlepšie je vyžiadať si overenie registrácie priamo v spoločnosti, v ktorej sa nakupuje. Na stránkach MŽP existuje aj register výrobcov, ale ten, bohužiaľ, nemusí byť kompletný. Naša spoločnosť výrobcov a dovozcov, ktorí sú v našej OZV, uvádza transparentne na svojich stránkach, čo by malo byť štandardom.

Efektívna forma, ktorá môže pomôcť aj slovenským cestám

Aj tie najmenšie časti pneumatík sa dajú použiť, napríklad ako prísada do asfaltu.

Rozbité cesty sú po zime nielen nepohodlné, ale tiež nebezpečné. Dokážu výrazne poškodiť pneumatiku či koleso auta a aj tieto problémy by mohlo vyriešiť správne spracovanie pneumatík, ich recyklácia a využitie ako prímes do cestného asfaltu. Takýto systém sa vo svete už využíva, spomenúť môžeme Nemecko, Francúzsko i Kaliforniu, kde sú cesty kvalitnejšie i tichšie. Zmes s obsahom gumoasfaltu s prísadou drvenej gumy z ojazdených pneumatík môže mať vysokú trvanlivosť, je schopná eliminovať reflexné a mrazové trhliny a okrem toho dobre odoláva účinkom vody. Prednosťou teda je, že rozpoznateľne znižujú hladinu akustického hluku pri prejazde vozidlami, majú pozitívny vplyv aj na menšie vytváranie vodnej clony za autami počas dažďa, čo zvyšuje bezpečnosť, a zároveň majú i protišmykové vlastnosti – zabraňujú aquaplaningu. Gumový granulát sa z ojazdených pneumatík získava mechanickým viacnásobným mletím, ale i kryogénnym drvením zmrazených pneumatík kvapalným dusíkom. Kalifornské ministerstvo dopravy absolvovalo nedávno výskum,
ktorý potvrdil, že takáto vozovka môže mať pri zachovaní rovnakého času životnosti podstatne zníženú hrúbku,než bežný asfalt. Zmes sa vyznačuje aj vyššou odolnosťou voči únave, starnutiu a deformáciám. Vďaka tomu sú schopné šetriť i náklady spojené s opravou poškodených cestných úsekov. Či sa takéto riešenie uchytí vo väčšom rozsahu aj na Slovensku, je zatiaľ otázne. Aktuálne sa na tento spôsob zamerali v Británii.

(natívna informácia)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.