SANAGRO: Agro chceme robiť poctivo a zodpovedne

Tomáš Kohút, generálny riaditeľ agro skupiny SANAGRO hovorí o tom, ako chcú rozvíjať biznis, vrátiť poľnohospodárstvu silu a o tom, kedy otvoria prvú vlastnú predajňu.

SANAGRO: Agro chceme robiť poctivo a zodpovedne

Na čele skupiny SANAGRO pôsobíte viac ako rok, pričom predtým ste v poľnohospodárstve nikdy nepracovali. Prečo ste sa rozhodli vydať týmto smerom?

Počas svojej kariéry som pôsobil ako manažér prevažne v priemyselných spoločnostiach. Skutočne nikdy som nepremýšľal nad tým, že by som sa raz zamestnal v agrosektore. V poslednej práci som riadil najväčšiu divíziu spoločnosti Raven, veľkoobchodníka s hutným materiálom, a po 5 rokoch som cítil potrebu zmeny. Keď na začiatku roka 2018 prišla ponuka od SANAGRO, neváhal som. Bola to pre mňa príležitosť stáť pri budovaní silnej značky na Slovensku a veľa sa pri tom naučiť.

Je možné sa za ten čas stať farmárom?

Hoci nie som farmár, agrosektor mi učaroval. Viac ako práca v kancelárii ma baví, keď ideme na pole a riešime stav porastov, sejbu, žatvu, či chov zvierat.

Skupina SANAGRO aktuálne obhospodaruje takmer 19-tisíc hektárov pôdy na Slovensku. Aké postavenie máte z hľadiska svojej veľkosti?

Predpokladám, že sa rozlohou obhospodarovanej pôdy radíme do pätice najväčších poľnohospodárskych skupín na Slovensku. Popravde som však nikdy nezisťoval, kto obhospodaruje viac či menej pôdy ako my. Toto pre mňa nie je podstatné. Na kúpu fariem máme nastavené pravidlá. Našou stratégiou nie je bezhlavou navyšovať rozlohu pôdy, preto nekupujeme farmy, ktoré nezapadajú do našej filozofie.

Podľa čoho si ich teda vyberáte?

Presné pravidlá hovoriť nebudem, avšak ekonomický zmysel nám dávajú farmy s rozlohou nad tisíc hektárov, s možným potenciálom dokupovania susedných družstiev. Zároveň je pre nás dôležité aj ich zameranie, teda, či majú rastlinnú alebo živočíšnu výrobu a ako ňou doplnia naše poľnohospodárske portfólio. Pozeráme sa aj na umiestnenie. SANAGRO dnes vlastní 11 fariem a všetky sa nachádzajú na západnom a strednom Slovensku.

Dôvodom je blízkosť fariem a tým jednoduchší manažment pracovnej sily?

Jednoznačne. Na väčšine fariem máte problém nájsť nasledovníka v rámci riadenia farmy. Z tohto pohľadu je efektívnejšie, keď sa farmy v rámci skupiny nachádzajú blízko pri sebe. Snažíme sa z nich vytvárať celky, kedy sa dajú výrazne lepšie personálne obhospodarovať z jedného miesta, s kvalitnejšími strojmi a menším počtom ľudí. To výrazne šetrí náklady a bez toho dnes podľa mňa nemajú farmy šancu prežiť. 

Tu už hovoríte o efektivite, ktorú vám prináša vaša veľkosť.

Áno, nakoľko v rámci skupiny dokážeme výborne kooperovať. Farmy spájame dohromady, spoločne nakupujeme osivo, krmivo, vypožičiavame si mechaniku, administratívu, mzdy a účtovníctvo sme scentralizovali na jedno miesto, centrálne nakupujeme napríklad aj kancelárske potreby, zaisťujeme pitný režim, farmy sú pod jednou poistnou zmluvou. Týmito a ďalšími krokmi dokážu farmy ušetriť veľa financií.

Ako vnímate slovenské poľnohospodárstvo?

V poľnohospodárstve vidím obrovský potenciál a verím, že slovenským farmám dokážeme vrátiť ich niekdajšiu silu. Drvivá väčšina z nich nie sú správne manažované, nevedia sa vysporiadať so starými dlhmi, s nedostatkom ľudí, vysokými cenami, nízkym odbytom. A tak majú existenčné problémy. Napríklad, keď sme vstupovali do Poľnohospodárskeho družstva Turiec so sídlom v Dubovom, družstvo už nemalo peniaze ani len na to, aby si kúpilo naftu, malo veľa nevysporiadaných starých dlhov, mechanika nefungovala, pôda bola v zanedbanom stave.

Vstupujete len do problémových fariem?

Nie, v našej skupine dokonca prevládajú tie farmy, ktorým sa v čase, keď sme ich kupovali, ekonomicky darilo. Napríklad farmy spoločnosti Food Farm v Hlohovci, farma v Šalgovciach či ekofarma Bos-Por Agro pri Malackách boli po finančnej aj výkonnostnej stránke v nadštandardne dobrom stave.

Kde tomu tak nebolo?

Najhoršie na tom bolo spomínané družstvo Turiec či dnešné SANAGRO Senica. Tieto farmy mali skutočne výrazné ekonomické problémy, ktoré sme museli po našom vstupe urýchlene riešiť.

A podarilo sa vám to zmeniť? Kde ste urobili najväčší pokrok?

Z finančného hľadiska to bolo v PD Turiec, ktoré prvýkrát od roku 2012 dosiahlo za vlaňajšok pozitívny prevádzkový výsledok a očakávame, že do ďalšieho roka ho zdvojnásobíme. Podobne výrazný pokrok sme urobili aj pri farmách SANAGRO Senica a RD Častkov.

Musím dodať, že dnes každá naša farma prosperuje, ale na druhej strane, každá má aj svoje rezervy, na ktorých budeme pracovať.

Koľko ste dodnes investovali do obnovy fariem?

Dohromady viac ako milión eur.

Vstupom do Európskej únie sa poľnohospodárstvo dostalo na okraj záujmu a veľkým problémom je nedostatok pracovnej sily. Je problém iba v platoch?

V slovenskom poľnohospodárstve dnes pracujú 3 či 4 percentá ľudí. Agrosektor nevie ľudí zaplatiť tak dobre ako napríklad automobilový sektor, v ktorom zamestnanci navyše pracujú v teple a suchu. V agrosektore ľudia pracujú vonku za každého počasia, alebo v maštaliach, čo nemusí byť vždy príjemné. A to mnohých ľudí odrádza. Málokto však vie, že kvalitný šofér traktora dokáže v sezóne zarobiť viac ako 1 700 eur za mesiac.

Ktoré pozície je najťažšie obsadiť?

Napríklad dojiči či traktoristi.

Vy si ako hľadáte ľudí?

Väčšinou hľadáme ľudí v regiónoch, kde máme farmy, cez našich aktuálnych zamestnancov, či niekoho náhodou nepoznajú, kto chce prácu. Už sme začali využívať aj služby personálnych agentúr. Problémom je však pri farmách, ktoré sú v blízkosti veľkého mesta. Kým na iných farmách máme zamestnaných výlučne Slovákov, na farme v Hlohovci, ktorý je blízko Trnavy a Nitry, sme sa s nájdením zamestnancov z regiónu natrápili a neboli sme úspešní. Museli sme preto zamestnať ľudí z Ukrajiny. A aj tak nám tam stále chýbajú ľudia.

Čo sa s tým dá robiť?

Jednou z ciest je práve spomínaný manažment pracovnej sily, lepšia propagácia slovenského poľnohospodárstva a spolupráca so školami. Faktom je, že agrosektor sa mení – viac ako roľníkov budeme potrebovať „IT-čkárov“. Čoraz viac sa totiž v našom odvetví začínajú využívať samojazdiace stroje, kde traktorista len dozerá, či stroj robí to, čo má.

Ako sa na poľnohospodárskom biznise podpisujú ekonomické krízy?

Agrosektor je anticyklický. To znamená, že o potraviny bude záujem vždy. Z viacerých priemyselných odvetví máme informácie o pomalom schladzovaní dopytu, čo by mohlo byť predzvesťou prichádzajúcej krízy. Paradoxne, kríza je to, čo môže poľnohospodárstvu aj pomôcť. Na trhu sa objaví viac voľných ľudí a ceny sa zvyknú v horších časoch čiastočne normalizovať.

Skupina SANAGRO dnes ročne dopestuje tisíce ton obilnín a krmovín a na svojich farmách chováte viac ako 4-tisíc kusov zvierat. Čo z toho zostáva na Slovensku?

Väčšina produkcie našich fariem putuje na export a na Slovensku zostáva len veľmi malá časť, a to skôr z rastlinnej výroby. Produkcia zo živočíšnej výroby smeruje na export. Toto však chceme zmeniť.

Ako?

Máme v pláne otvoriť vlastnú farmársku sieť obchodov, kde by sme predávali len to, čo dochováme ,či dopestujeme na našich farmách. Našim cieľom nebude konkurovať obchodným reťazcom a zároveň nie je našim cieľom vyrábať produkty v takom objeme, aby sme boli nútení ich do reťazcov ponúkať. Bavíme sa o dvoch predajniach, primárne v Bratislave, prípadne na západnom Slovensku.

Čo všetko by ste tam chceli predávať?

Uvažujeme nad rozrábkou vlastného mäsa, nad chovom sliepok vo voľnom výbehu a malou mliekarňou. Výrobky by sme následne pod vlastnou značkou predávali koncovým spotrebiteľom. Zároveň už dlhšie spolupracujeme s malým farmárom z juhu Slovenska. Ide o producenta jablčných štiav Južné Sady Gejza Vargu, ktorému pomáhame po obchodnej a manažérskej stránke. Od neho by sme chceli do vlastnej siete odoberať zeleninu a ovocie. Uvažujeme aj nad balíčkovaným vlastnej slnečnice, hrachu či výrobe vlastného slnečnicového oleja. V produktoch sa teda budeme spoliehať len sami na seba. Chceme, aby sa ľudia naučili, že u nás nájdu vždy len čerstvé veci, alebo si ich budú môcť objednať a budú vedieť, že to robíme poctivo a zodpovedne.

V akom stave je tento plán dnes?

Teraz začíname pomalými krokmi skúšať, aký potenciál by to mohlo mať, v týchto dňoch testujeme predaj vlastného býčieho mäsa. Aktuálne hľadáme a rokujeme o priestoroch. Chceme ísť vpred pomalými a premyslenými krokmi. Nič nechceme uponáhľať. Reálne vidím otvorenie prvej predajne v horizonte niekoľkých mesiacov.

Kto je Tomáš Kohút

Od roku 2018 pôsobí na pozícii generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti SANAGRO. Predtým 5 rokov riadil obchodnú divíziu v spoločnosti  Raven na Slovensku. Zároveň v minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace pozície v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex. 

O skupine SANAGRO

Ročne vyprodukuje viac ako 13 miliónov litrov mlieka, dopestuje 35-tisíc ton obilnín a 20-tis. ton krmovín. Chová tisíce kusov hovädzieho dobytka a oviec. Pod skupinu patrí 11 fariem na južnom a strednom Slovensku.

Chceme, aby sa ľudia naučili, že u nás nájdu vždy len čerstvé veci, alebo si ich budú môcť objednať a budú vedieť, že to robíme poctivo a zodpovedne.

Tomáš Kohút, generálny riaditeľ Sanagro

(PR)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.