Automatizácia a robotizácia menia podobu výroby v priemyselných odvetviach i potreby trhu práce. Aká je situácia dnes?
Trh práce sa mení už dnes. A to z dvoch dôvodov, ktoré na seba navzájom pôsobia. Prvým je aktuálne veľká miera zamestnanosti v strednej Európe a druhým sú nové technológie, ktoré prichádzajú na trh. Oba menia potreby firiem. Nedostatok pracovných síl na pozície, náročné prostredím alebo na fyzickú prácu, otvára dvere do robotiky. Dnes sa veľmi ťažko získavajú ľudia na nepopulárne aj stereotypné práce.
Situáciu mení aj starnutie obyvateľstva. To všetko podporuje ďalší vývoj technológií a proces sa zrýchľuje. Technológie umožňujú prechod od masovej výrobe k malosériovej alebo masovej individualizácii, personalizácii a k výrobkom s krátkym životným cyklom – ani nie tak fyzickým, ako morálnym – teda po krátkom čase sú zastarané. Trh práce bude vyžadovať technické know-how, technické a IT myslenie aj v oblastiach, v ktorých predtým potrebné nebolo.
Automatizáciu si mnohí spájajú len s výmenou človeka za robota. Prídeme o pracovné miesta?
Je to veľmi zjednodušené vnímanie. Technológie sa vyvíjajú, ale ich aplikácia v reálnom živote sa deje na základe spoločenskej objednávky, dopytu, potreby. Tou je v súčasnosti najmä nedostatok odbornej pracovnej sily takmer vo všetkých oblastiach. Aj v histórii priniesli nové technológie nové, iné pracovné pozície. (Príchodom automobilu sa z pohoničov stali šoféri.) Dnes k tomu dochádza pri aplikáciách robotizácie a automatizácie. Pracovné miesta vo výrobných halách sú bezpečnejšie, čistejšie, ale aj viac technické. A to aj v prvotne netechnických prostrediach. Menia sa požiadavky na pracovníkov, od fyzických schopností a manuálnych zručností sa presúvajú ku kognitívnym. Zmena je viac kvalitatívna ako kvantitatívna.
Zmeny vnímame najmä v automobilovom priemysle, ale zasahujú už celú výrobnú aj nevýrobnú sféru.
Okrem toho, že sa mení celý výrobný mechanizmus a dochádza ku kolaboratívnej činnosti robotov s ľuďmi vo výrobných halách, robotika pomerne rýchlo prechádza do sfér, o ktorých nikto ešte prednedávnom neuvažoval, aj kvôli návratnosti. V súčasnosti objavujú potrebu aplikovať inteligentné, flexibilné a automatizačné technológie i v menších firmách a napríklad aj v službách. Automatizácia sa začína uplatňovať vo farmácii a hľadajú sa riešenia pre medicínu. Aj v tejto oblasti, napríklad v diagnostických, biochemických laboratóriách, je veľa repetitívnych činností, ktoré môže spraviť kolaboratívny robot a odborník sa môže venovať výhradne špecializovaným činnostiam vyžadujúcim vyššiu kognitívnu činnosť. To môže pomôcť zrýchliť a zefektívniť procesy v manažmente pacienta a ochorení.
Myslíte na najnovší príklad z dielne ABB?
Áno, ale nielen z nej. Pod nové vývojové centrum, ktoré vzniklo v texaskom Houstone, sa podpísala spolupráca ABB s najväčším centrom lekárskej vedy na svete – Texas Medical Center (TMC). A trend je všeobecný. Odhaduje sa, že do roku 2025 bude v lekárskom prostredí pracovať takmer 60-tisíc nechirurgických robotov. To je prudký nárast, len v medicíne. Výskumno-vývojové centrum, ktoré má spoločnosť pod značkou B+R v Eggelsbergu v Rakúsku, sa zameriava na automatizáciu výroby a neustále odhaľuje nové možnosti aplikácie.
Ako sa ABB pripravuje na tieto zmeny v iných oblastiach života spoločnosti, napríklad v doprave, energetike, logistike?
Spoločnosť ABB je líder inovačných technológií v mnohých odboroch. Prestížny americký technologický inštitút MIT ju za jej technologický prínos spoločnosti niekoľkokrát označil za najinovatívnejšiu firmu roka vo svojej oblasti. Teda prináša nové riešenia, odkrýva nové možnosti... Napríklad mnoho krajín prijalo záväzok využívať obnoviteľné zdroje, no štandardné energetické siete sú dimenzované na klasické elektrárne a spotrebný model. V prípade, že do takejto siete „vtečie“ v jeden krásny slnečný a veterný deň energia vygenerovaná z obnoviteľných zdrojov, ale odber je nízky, sieť sa zahltí. Bude mať blízko ku kolapsu alebo skolabuje, tak ako sa to pred niekoľkými rokmi stalo v Nemecku. ABB však už vtedy mala technológiu, ktorá tento stav môže kompenzovať.
Je však spoločnosť pripravená na množstvo inovácií?
A kedy bola? Keď sa pozrieme do histórie, vždy najprv prišli nové technológie. Keď sa začali aplikovať, zdvihla sa vlna odporu, napokon sa udomácnili a prišla legislatívna úprava. Nastúpil nový štandard. Pred približne siedmimi rokmi zdvihli vlnu emócií aplikácie umožňujúce služby Uber alebo manažment krátkodobých prenájmov Airbnb. Až dnes prichádza legislatívna úprava a uvažuje sa o zdanení príjmov z krátkodobých prenájmov, i úprava pravidiel pre modernú taxislužbu.
Pripravovať spoločnosť teraz je už v podstate neskoro. To, že vychovávame stredoškolákov a vysokoškolákov, už nestačí. Začínať musíme už v materských školách. Nemyslím tým základy IT či digitálneho myslenia, čo dnes deti dostávajú aj pri každej hre s tabletom. Deťom je potrebné dať základy techniky. Osvoja si niektoré základné zručnosti, ktoré budú môcť potom rozvíjať. Naši „malkáči“ prídu na trh práce tak o 15 – 20 rokov. Momentálne nevieme, čo konkrétne budú potrebovať, no určite technológie zasiahnu všetky oblasti ich života. Ak budeme u detí rozvíjať technické myslenie a kreativitu, budú ich môcť nielen používať, ale aj ďalej rozvíjať. Aj keď pracovný trh, pracovná náplň bude iná, myslím si, že niektoré základné princípy zostanú.
Prepájanie stredného odborného a vysokého školstva s praxou nestačí, rovnako ani neustále zmeny osnov.
Pre ľudí z praxe určite nie. Zmeny sú rýchle a kým prídu nové osnovy, už budeme zase niekde ďalej. Vzdelávací systém potrebuje hlbšiu transformáciu, nový typ osnov. Citlivo oddeliť to, čo sa deti musia naučiť a čo si môžu dohľadať. Prebudovať štruktúru vedomostí. Viac sa sústrediť na kritické, technické a digitálne myslenie, rozvoj schopností ako spolupráca a komunikácia. Zahrnúť ich treba už do materských a základných škôl.
Deti sa neraz učia veci, ktoré sú vyňaté z reálneho života a použitia. S technikou by sa mali zoznamovať už na primárnom a predprimárnom stupni vzdelávania. Technické a logické myslenie sa nenaučia z poučiek. Strácajú kontakt s technikou a prechádzajú iba na IT. Je to jednostranné výučbové nasmerovanie a pre človeka vo vývoji aj neprezieravé. Už teraz je jasné, že prax potrebuje multidisciplinárnych ľudí, schopných myslenia IT i technologického. Akýchsi mediátorov medzi svetom IT a OT ako jeden príklad za všetky.
Ale už v súčasnosti je spoločenská objednávka na odborné profesie, aj tie robotnícke, veľká.
Iste. Automatizáciou a robotizáciou jednoduchých činností (aj tých nepopulárnych) sa zvyšujú nároky na pracovníka. Vyžaduje si to nielen špecializáciu v jednom odbore, ale je potrebný multidisciplinárny prístup. K tomu deti zatiaľ celoplošnejšie nevychovávame. Tie, ktoré dnes vychádzajú zo škôl, majú k multidisciplinárnemu skĺbeniu ďalej, ako to bolo pred 20 rokmi.
Najväčší problém súčasnej digitalizácie je ten, že sa usilujeme skĺbiť svet technológií a industriálnej techniky s informačnými technológiami. Každý z týchto svetov hovorí iným jazykom. Premýšľajú inak a ľudí, ktorí sú schopní ich prepájať, je veľmi málo. Dnes máme primárne buď ítečkárov, alebo technológov, a to je problém. Preto je potrebné deti vzdelávať nielen v oblasti IT, ale aj techniky, matematiky, fyziky, samozrejme, primerane veku.
A čo vysoké školy?
Vysoké školy technického zamerania sú síce na veľmi dobrej úrovni, ale multidisciplinárneho prepájania je aj tu ešte poskromne. Tieto vzdelávacie inštitúcie potrebujú aj investície do laboratórií, ale najmä do učiteľov. To platí o celom školstve. Je to veľká investícia, ale vzdelávanie je rozhodujúce pre budúci ekonomický rozvoj a kvalitu života občanov.
Väčšie prepojenie s praxou sa už v podstate deje, súkromný sektor dnes spolupracuje výraznejšie. Aj v ABB je podpora vzdelávania jednou z priorít. Niekoľko stredných škôl sme napríklad vybavili našimi robotmi i softvérom RobotStudio, ktorý umožňuje programovanie robotickej linky vo virtuálnej realite. Vysokoškolákom prezentujeme reálne problémy praxe s ich riešeniami, mnohí kolegovia fungujú aj ako konzultanti diplomových prác. Každý rok tiež niekoľko šikovných študentov prijímame na odbornú prax. A väčšina z nich u nás aj potom ostáva. Podporujeme tiež viaceré aktivity pre žiakov – napríklad First Lego League alebo Trenčiansky robotický deň.
Stačí teda, ak pomôže súkromný sektor?
Nie. Pomôže, ale nevyrieši. Školstvo v strednej Európe potrebuje reformu, a to rýchlu. Spoločnosť nielen vo výrobe, ale aj napríklad v medicíne, smeruje k personalizácii, individualizácii. Aj vzdelávací systém by mal reagovať podporou individualít a nadaní, umožniť personalizáciu výučby. A to na každom stupni vzdelávania.
Uvediem názorný pozitívny príklad študentky, vynikajúcej matematičky so záujmom o slavistiku, ktorú si aj zvolila za študijný odbor. Sklamala tým profesora matematiky. Ale porozumenie pre matematiku a IT ju priviedlo na MIT k projektu, v ktorom sa používala umelá inteligencia na prekladanie zo slovanských jazykov. Ako jedna z mála bola schopná preniesť logiku slovanských jazykov do matematickej logiky. Takže budúcnosť vidím iba v spájaní, prepájaní vedných i technických odborov so štandardom palety univerzitných medicínskych či humanitných študijných odborov.
Zamestnávatelia už v súčasnosti investujú veľké peniaze do „dovzdelávania“ prijatých pracovníkov. Ako vnímate tieto problémy?
Otázku vnímam v niekoľkých rovinách. Jednu – špecializované vzdelávanie – sme už naznačili. Tu sa niekedy prejaví potreba dovzdelávania v inej oblasti. Najväčšiu váhu tu pre mňa zohráva záujem pracovníka a potenciál sa v tom záujme posúvať ďalej. Ďalšou rovinou je neustále vzdelávanie. Všetci sa musíme neustále učiť, aby sme ostali konkurencieschopní, je to už bežnou súčasťou pracovného života.
Existuje štatistika, ktorá hovorí, že až 50 percent ľudí, ktorí chodia do školy, bude pracovať na pracovných pozíciách, ktoré ešte neexistujú.
Ja by som to pretočil, podľa štatistiky približne 40 percent pracovných pozícií zanikne alebo bude nahradených automatizáciou. Neznamená to, že zaniknú konkrétne pracovné miesta, ale zmenia sa kvalitatívne. Potreby budú iné, než sú dnes.
Nemáte obavy, že automatizácia spôsobí množstvo nezamestnaných a odradí ženy vstúpiť do sveta technológií?
Nezmysel. Rodová rovnosť sa už ukazuje v pozitívach. V krajinách, ako sú Fínsko, Nórsko, ale aj Litva či Estónsko, sú ženy v IT technológiách doma. Aj keď Slovenky predbehli Češky, sú v hodnotovom rebríčku v strede poľa.
Dávne rozdelenie mužských a ženských prác kvôli fyzickým predpokladom už väčšinou neplatí. Najťažšie práce spraví za pracovníkov robot. Dôležité sú kognitívne schopnosti. A tu môžu byť limitom len predsudky. To je však generačný problém výchovy a ten sa už mení. Usilujeme sa dievčatá a mladé ženy priamo na školách motivovať pre svet techniky. Spolupracujeme preto s Občianskym združením Aj Ty v IT. Digitalizácia, robotika a automatizácia prinášajú pre ženy na trh práce nové posty a možnosti. Súčasne vstupujú do iných oblastí a vyžadujú si multidisciplinárny prístup, čo tiež zvyšuje ich záujem o technické odbory.
(PR)