Európske právne predpisy stanovujú všeobecné zásady týkajúce sa označovania potravín. Zároveň stanovujú konkrétnejšie požiadavky, medzi ktoré napríklad patria:

• lepšia čitateľnosť informácií (minimálna veľkosť písma pre povinné informácie),
• jasnejšia a jednotná prezentácia alergénov v zozname zložiek balených potravín (zvýraznenie písma, štýlu alebo farby pozadia),
• povinné informácie o alergénoch v prípade nebalených potravín, a to aj v reštauráciách a kaviarňach,
• požiadavka na určité informácie o výživovej hodnote na väčšine balených spracovaných potravín,
• povinné informácie o pôvode čerstvého mäsa z ošípaných, oviec, kôz, hydiny a hovädzieho dobytka
• rovnaké požiadavky na označovanie bez ohľadu na to, či ide o nákup cez internet, predaj na diaľku alebo nákup v obchode,
• zoznam umelých nanomateriálov v zložkách,
• osobitné informácie o rastlinnom pôvode rafinovaných olejov a tukov,
• prísnejšie pravidlá týkajúce sa zavádzajúcich praktík,
• označenie náhradnej zložky v prípade „imitácií potravín“,
• jasné označenie „tvarované mäso“ „tvarované rybie mäso“ a jasné označenie rozmrazených výrobkov.

Otázky a odpovede

Sú vôbec potrebné európske právne predpisy o označovaní potravín?

Aj v kontexte potravinových škandálov sa ukazuje, že spotrebitelia v EÚ chcú byť pri nákupe potravín lepšie informovaní. Vyžadujú zrozumiteľné, presné a nezavádzajúce obaly. Právne predpisy EÚ o poskytovaní informácií o potravinách nám už niekoľko rokov pomáhajú správne sa rozhodovať medzi regálmi v obchodoch. Kúpou zdravších výrobkov totiž chránime aj vlastné zdravie. Platné pravidlá upravujú napríklad aj minimálnu veľkosť písma, aby údaje na obaloch neboli nečitateľné. Nepovinné informácie (napr. slogany či tvrdenia) zase nesmú byť zobrazené tak, aby prekrývali povinné informácie.

Pomáhajú takéto predpisy Európanom zdravšie jesť?

Áno, keďže okrem povinnosti poskytovať jasné informácie o zložení je tu aj povinnosť uvádzať dôležité výživové vlastnosti potravín, ako sú napr. informácie o energetickej hodnote výrobku a obsahu tukov, nasýtených tukov, uhľohydrátov, cukrov, bielkovín a soli. Takže porovnávanie výrobkov je pre spotrebiteľov jednoduchšie.

Sú zohľadnené požiadavky alergikov na informácie?

Áno. Európske pravidlá sa starajú aj o to, aby informácie o látkach spôsobujúcich alergické reakcie alebo neznášanlivosť boli hneď na prvý pohľad viditeľné.

Aké požiadavky na poskytovanie informácií o potravinách sa vzťahujú na nákup potravín cez internet a predaj potravín na diaľku?

Keď sa potraviny predávajú online, musí byť rovnako k dispozícii väčšina informácií, ktoré sa povinne uvádzajú na obale. Takéto informácie sa musia poskytnúť v podkladových materiáloch predaja online (webová stránka alebo katalóg) alebo prostredníctvom iných vhodných prostriedkov. Táto požiadavka sa vzťahuje na všetky spôsoby dodávky potravín spotrebiteľom.

Zaručujú európske predpisy, že sme lepšie informovaní o pôvode potravín?

Vo všeobecnosti v EÚ existuje dobrovoľné označovanie pôvodu potravín v kombinácii so systémami povinného označovania pôvodu u vybraných skupín potravín. Povinne sa napríklad musí uvádzať pôvod čerstvého hovädzieho, bravčového, kozieho a ovčieho mäsa či hydiny, ako aj niektorých ďalších potravín. Nedávna legislatívna novinka na úrovni EÚ priniesla navyše povinné uvádzanie pôvodu základnej zložky potraviny, ak sa táto líši od pôvodu celého výrobku. Teda na obale masla vyrobeného z dánskeho mlieka v Belgicku by sa malo napríklad uviesť „vyrobené v Belgicku z dánskeho mlieka“. Platné európske predpisy vyžadujú, aby v prípade, keď sa na obale potravinového výrobku uvedie jeho pôvod a tento je iný ako pôvod jeho základnej zložky, výrobca musí uviesť aj pôvod základnej zložky alebo minimálne uviesť, že jej pôvod je odlišný od pôvodu celého výrobku. Zámerom je opäť zabezpečiť, aby sme v obchode nekupovali tzv. mačku vo vreci. Teda, ak si napríklad kupujeme slovenský kečup, ale paradajky v ňom pochádzajú zo Španielska, musí výrobca na obale kečupu jasne uviesť, že ich pôvod je iný ako slovenský. Aby sa prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť tejto novej požiadavke bolo stanovené aj prechodné obdobie do 1. apríla 2020.

Ako môžem vedieť, či konzumujem „pravé“ potraviny a nie „falošné“?

Falšovanie potravín a nápojov je veľký problém. Výrobky sa môžu falšovať rôznymi spôsobmi. Môže ísť o „pančovanie“ (riedenie) výrobku, či nahradenie niektorých zložiek nekvalitnejšími zložkami, alebo uvedenie nepravdivého pôvodu výrobku. Európske pravidlá zabezpečujú, že sa k výrobku, ktorý nie je tým, čím sa zdá, poskytujú jasné informácie, aby sa zabránilo zavádzaniu spotrebiteľa. Ak boli niektoré zložky, ktoré sa v určitej potravine bežne nachádzajú, nahradené inými, náhradné zložky sa musia zrozumiteľne uviesť na obale a nielen v zložení výrobku. V prípade mäsových a rybích výrobkov sa má napríklad zreteľne uvádzať, či bola do výrobku pridaná voda alebo bielkoviny iného pôvodu. Navyše, ak tieto potraviny vyvolávajú dojem, že sú vyrobené z jedného kusa mäsa či ryby, no v skutočnosti nie sú, označia sa ako „tvarované mäso“ alebo „tvarované rybie mäso“.

Čo sa stane, keď sa na trhu objavia nebezpečné potraviny?

Ak sa na trhu objavia potraviny, ktoré predstavujú zdravotné riziko (napríklad mäso kontaminované salmonelou), aktivuje sa špeciálny Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá EÚ, známy aj pod skratkou RASFF. Tento systém zaistí urýchlené stiahnutie nebezpečných potravín z predaja a umožní rýchle a účinné zdieľanie informácií o nebezpečných potravinách alebo krmivách medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a ďalšími dôležitými aktérmi. Od roku 2010 európske predpisy znížili počet výskytov salmonely takmer o polovicu, a to všetko vďaka vzájomnej spolupráci členských štátov, usilujúcich sa o zlepšenie bezpečnosti potravín v EÚ.

Čo na obale,to na jazyku

Ak máte obavy či tvrdenie na obale o tom, aký zdravý jogurt práve jete, je viac-menej vymyslené, nemusíte mať strach. V EÚ sa každé tvrdenie musí najprv vedecky preskúmať a následne schváliť odborníkmi z krajín EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby boli všetky zdravotné tvrdenia na etiketách pravdivé. Ak teda hľadáte potraviny, ktoré vám pomôžu regulovať hladinu cholesterolu, môžete pokojne dôverovať informáciám uvedeným na balení.

Ako c hutí Európa?

Grécky syr feta, poľská lisiecka klobása, španielsky syr Manchego a írska žemľa Blaa – pravému regionálnemu jedlu sa nič nevyrovná. Ako zistíte, či je skutočne autentické? Na to je tu napríklad Európske chránené označenie pôvodu (CHOP). Toto označenie znamená, že takéto špeciality musia pochádzať z oblasti, ktorá ich preslávila, vyrábajú sa podľa predpísaných postupov a podliehajú prísnym kontrolám.

Potraviny so špeciálnym európskym označením

Bratislavský rožok (ZTŠ), Stupavské zelé (CHOP), Paprika Žitava (CHOP), Zázrivský korbáčik (CHZO), Tekovský salámový syr (CHZO), Liptovská saláma (ZTŠ), Spišské párky (ZTŠ), Slovenský oštiepok (CHZO), Slovenská bryndza (CHZO), Slovenská parenica (CHZO) a Skalický trdelník (CHZO)

Až okolo 3500 výrobkov je zaregistrovaných v rámci rôznych systémov kvality EÚ. Na ich obale možno nájsť tri rôzne logá: chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO) a záruka tradičnej špeciality (ZTŠ). Medzi ne patria napríklad tieto slovenské potraviny... (vymenované vyššie).

(špeciálny projekt)