Cena Nadácie Tatra banky už 24. krát ocenila umelcov vo všetkých oblastiach: audiovizálna tvorba, hudba, divadlo, dizajn, literatúra aj výtvarné umenie. Najlepší slovenskí umelci si v piatok v novej budove SND v Bratislave prebrali sošku Múzy, ktoré reprezentuje Cenu Nadácie Tatra banky za umenie.
Záznam z večera a laureátov 24. ročníka si môžete pozrieť TU.
Jednou z ocenených bola aj kurátorka Mira Keratová, ktorá pôsobí v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici a cenu získala za kurátorstvo kolektívnej dvoj-výstavy UNITED WE STAND ( Stredoslovenská galéria, BB ) a DIVIDED WE FALL (Nová synagóga, Žilina). Išlo o retrospektívny formát výstavy in memoriam s cieľom predstaviť prvý základný výskum celoživotnej tvorby dôležitého slovenského umelca strednej generácie – Michala Moravčíka. Výstava priniesla nielen sumár jeho diel, ale fungovala aj ako komplexný pohľad do jeho života, ktorý bol tesne spätý s umeleckou tvorbou. Kurátorka výstav Mira Keratová nám priblížila, aké bolo pracovať na príprave tejto dvojvýstavy.
„S Michalom som spolupracovala dlhé roky, jeho tvorbu poznám veľmi dobre, hlboko a tak pripraviť výstavu jeho tvorby prirodzene vyplynulo z našej minulosti. Nakoľko už nie je medzi nami, zrazu zostali jeho diela, ktoré u nás doma nepoznalo tak veľa ľudí. Michal nemal retrospektívnu výstavu, všetky jeho výstavy boli skôr projektové, často krát v zahraničí, čiže jeho tvorba bola na Slovensku pomerne málo známa. Urobiť retrospektívnu výstavu vyplynulo z týchto okolností. Robila som ju špecifickým spôsobom, prizvala ďalších autorov a pripravili sme ju akoby analyticky.“
Ako ste už spomenuli, táto výstava nebola úplne typická. Kurátorský ste na nej spolupracovali v širšom tíme. Aká bola táto spolupráca a čo špeciálne priniesla pre návštevníkov?
„Nebola to klasická retrospektíva, na aké sme zvyknutí, ale skôr živá, pracovná výstava. Rozdelená bola na 2 časti, ktoré na seba nadväzovali z rôznych pohľadov, mala teda svojský charakter. Jeden z dôvodov osobitosti formátov bolo spomínané prizvanie ďalších umelcov, ktorých tvorba je blízka tvorbe Michala Moravčíka a boli jeho priateľmi, aj keď primárne šlo o monografickú výstavu.“
Výstava sa konala v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici a zároveň v Novej synagóge v Žiline. Bola jej koncepcia vystavaná pre diváka s cieľom pozrieť si obe výstavy alebo „fungovala“ aj jednotlivo?
„Obe výstavy prebiehali súčasne a boli spolu prepojené. Výstava v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici akoby rozdeľuje tvorbu Michala Moravčíka na niekoľko celkov, aby to bolo pre diváka jednoducho uchopiteľné, a aby sa v tom vedel orientovať. Výstava v Novej synagóge vyplynula z iniciatívy mojich priatelov, ktorí tu pôsobia a ktorí s Michalom v minulosti spolupracovali. Bola rozšírením jedného z celkov, ktoré návštevníci mohli vidieť v Bystrici a súčasne mala aj vizuálne iný charakter. Tá prvá ponúkala aj archív a bola množstevne väčšia. Druhá bola skôr minimalistickejšia. Výstavy spolu poukazovali na to, ako rozlične sa dá s dielom pracovať. Mám informácie, že mnohí návštevníci si pozreli obe výstavy a my sami sme organizovali podujatia, aby bolo možné navštíviť výstavy jednu po druhej.“
(PR)