Ľubomír Šoltýs je od roku 2001 spolumajiteľom investičnej spoločnosti WOOD & Company spolu s Vladimírom Jarošom a Janom Sýkorom.

WOOD & Company sa medzičasom rozvinul do podoby strategického hráča, zastrešujúceho obchody na štrnástich európskych burzách s ročným obratom cez 30 miliárd Eur. Z lokálneho burzového obchodníka zároveň vyrástla jedna z kľúčových investičných spoločností stredoeurópskeho regiónu s porfóliom v oblastiach zdravotníckeho tovaru, liekov, odpadov, komerčných realít a IT v súhrnnej hodnote približne 1 miliardy eur. Spolu s konzistentným rastom nadobudli ľudia vo vedení WOOD & Company prirodzený mandát hovoriť o vplyve nového koronavírusu na finančné trhy triezvo a s nadhľadom.

História sa opakuje a biznis nie je výnimkou

Keď aktuálny vývoj konfrontujete s názorom Ľubomíra Šoltýsa, jedna črta je v prejave partnera WOOD & Company dominantná. Ide o zvedavosť. Pokojnú zvedavosť. Otázku „Ako to celé dopadne?“ si prirodzene kladie aj on. No na rozdiel od celého radu biznismenov ostáva v kľude. Okrem toho, že spolu s partnermi previedol WOOD & Company  finančnými krízami v rokoch 1997 a 2008, je pokojným typom biznismena. Zároveň poukazuje na opakujúcu sa slučku ekonomických kríz za posledných takmer 200 rokov a odporúča knihu This time is Different. Jej autori Carmen M.Reinhardt a Kenneth S.Rogoff presvedčivo pomenovali spoločné menovatele kríz od roku 1825 až po rok 2008. Práve knihy tohto typu by ostrieľaným biznismenom mohli poskytovať spoľahlivý manuál na prevenciu pred aktuálnou situáciou. Teda v prípade ak nepríde niečo nečakané.

This time is really different

Od roku 2008 zaznamenávame jeden z najdlhších ekonomických rastov. Podľa spomínanej teórie cyklického vývoja väčšina profesionálov očakávala príchod novej finančnej krízy v rokoch 2018, resp. 2019.  Kríza však neprišla a nadôvažok - niečo bolo inak. V novodobej histórii boli obdobia ekonomických boomov zakaždým sprevádzané rastom inflácie a úrokových sadzieb. K žiadnemu z týchto javov však tentokrát napriek bezprecedentnému ekonomickému rastu neprišlo. A možno by táto optimistická jazda pokračovala dodnes, nebyť toho nevinne pôsobiaceho vírusu lokalizovaného koncom minulého roka vo Wu-chane. „Celosvetová pandémia je katalyzátorom, ktorý spustil Perfect Storm v priamom prenose. V histórii nikdy neprišlo k takému rozsiahlemu vypnutiu celosvetovej ekonomiky. Aktuálny stav nemožno porovnať s ničím čo doteraz ľudstvo zažilo. Zároveň nie je jednoduché odhadnúť ani to ako bude vyzerať „deň po“. Ako aktuálna situácia ovplyvní naše spotrebiteľské správanie? A čo naše hodnoty – ostanú také isté? Čo sa stane s našim konzumným spôsobom života?“ pýta sa Šoltýs. 

​Najväčší slovenský výrobca liekov Saneca Pharmaceuticals v Hlohovci (bývalá Slovakofarma) je v portfóliu WOOD & Company od roku 2012. (Zdroj fotografie: Saneca)

​Špeciálnou témou sú očakávané protikrízové opatrenia zo strany vlád a centrálnych bánk. Uveďme si príklad z finančnej krízy v roku 2008. Ekonomika taktiež dosahovala svoje historické maximá, ktoré boli sprevádzané rastom inflácie a úrokových sadzieb. Zlom nastav v momente keď FED (Federal Reserve System) posledný krát zvýšil úrokové sadzby, čo spôsobilo reťazovú reakciu neschopnosti splácania hypotekárnych, častokrát úplne zbytočných úverov. FED aj iné centrálne banky zareagovali postupným znížením úrokových sadzieb a kvantitatívnym uvoľňovaním nových peňazí do obehu. Svetová ekonomika napokon situáciu ustála. Súčasný stav však Šoltýs glosuje odlišne: „Vzhľadom na rekordne nízke až mínusové úrokové sadzby a presýtenie trhu novými peniazmi, sme dnes v diametrálne rozdielnej situácii. Pokiaľ do takéhoto stavu príde kríza, tak všetky monetárne záchranné nástroje štandartne používané národnými bankami majú veľmi limitovanú „palebnú silu“. Či mám úrokovú sadzbu -0,75% alebo -1,5%, s ekonomikou to veľa nespraví.“

 Všetky krízy nás doteraz posilnili

 „WOOD & Company vyšiel z každej krízy silnejší a s väčším trhovým podielom. Do istej miery tomu napomohla šťastná zhoda okolností, tak ako v rokoch 1997 a 2008 (príklady sú uvedené v samostatnom rámčeku), no spôsob zvládania kríz bol v prvom rade o schopnostiach tímu a jeho bohatých skúsenostiach. Nie náhodou sa hovorí, že krízy „oddeľujú zrno od pliev“. V prípade WOOD & Company to platí dvojnásobne.“ hovorí Šoltýs. O tom, či v kríze sme alebo nie, netreba podľa neho viesť polemiku. Presvedčivým „leading indicatorom“ začiatku krízy je prepad cien na burzových trhoch, ktoré do značnej miery predznačujú budúci vývoj. Na vyslovenie názoru kedy finančná kríza prejde do krízy ekonomickej je ešte priskoro. „Je to akoby sme boli svedkami situácie tesne po výbuchu bomby. Prach je ešte stále rozvírený a my musíme počkať kedy sadne. Až potom uvidíme, čo reálne ostalo stáť.“ dodáva.

​​Vlastníkom spoločnosti KOSIT je WOOD & Company od roku 2014. Jednou z prevádzok spoločnosti je aj Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré z odpadu vyrába teplo pre približne 2400 košických domácností. (Zdroj fotografie: WOOD & Company)

Dva príklady kedy WOOD & Company na kríze získal

1996-1998

Štvrtinu WOOD & Company kúpila nemecká banka Commerzbank. Následne vznikla spoločnosť WoodCommerz orientovaná na obchod s dlhopismi. Zároveň prišlo k dohode na základe ktorej mala banka v budúcnosti kúpiť zbytok WOOD & Company. Vzhľadom na negatívny vývoj na ruskom trhu vykázala WoodCommerz významnú stratu. Wood & Company ešte pred krízou zarobila na ukrajinských akciách, čo jej hodnotu posunulo oveľa vyššie ako sa očakávalo pri tvorbe opčných zmlúv. Partnerstvo skončilo v roku 1998 veľkou stratou pre Commerzbank. WOOD & Company získal svoj podiel naspäť za cenu, ktorá bola rádovo nižšia ako cena, za ktorú ho pôvodne predával.

2007-2008

Polovicu WOOD & Company kúpila islandská investičná spoločnosť Straumur. No tá do roka od transakcie skrachovala, čo pre WOOD & Company znamenalo mimoriadne nepríjemnú situáciu pri obchodovaní na burzách. Jedinou možnosťou bolo vycestovať na Island a získať predaný podiel naspäť. Straumur bol medzičasom presunutý pod nútenú správu štátu, čo situáciu ešte viac skomplikovalo. Vedenie WOOD & Company sa preto rozložilo na karimatkách v budove banky a rozhodlo sa neopustiť Island skôr ako príde k dohode. WOOD & Company napokon kúpil svoj podiel naspäť za desatinu pôvodnej ceny.

Pokračovanie článku nájdete TU

(PR)